19. – 26. september 2017
Účinkujú: mama, tata a Artúr
Je to naša v poradí druhá letná dovolenka, ktorú sme absolvovali už v trojici, spolu so synom Artúrom. Vlastne, v tomto prípade sa jedná tak trochu skôr o „odloženú“ letnú dovolenku, keďže sme si ju načasovali na mesiac september. No a po Cypre sme si tentokrát vybrali ako cieľovú destináciu stredomorský taliansky ostrov – Sardínia.
Niekoľkokrát počas pobytu sme si navzájom prepovedali, že snáď si bude Artúr pamätať naše spoločné zážitky, kúpanie sa v mori, ako ho tata nosil desiatky metrov k pekným plážam na rukách…a pod. No a práve toto bolo spúšťačom, na základe ktorého sme sa rozhodli napísať tento príspevok. Artúr si bude môcť s odstupom času prečítať, kde všade bol, čo sme spolu zažili. A možno budeme inšpirovať aj niekoho iného, kto o dovolenke/pobyte na Sardínii uvažuje, no ešte nie je rozhodnutý. Tak poďme na to ?
Sardínia je druhým najväčším ostrovom Talianska a zároveň celého Stredozemného mora. Ide o autonómnu oblasť, často označovanú aj ako európsky Karibik. Dôvodom sú priezračné tyrkysové more a prekrásne pláže pokryté jemným bielym pieskom. Po našom pobyte môžeme skonštatovať, že toto označenie je pre Sardíniu naozaj príznačné. Tento ostrov nám učaroval. A keďže sme cestovali až v septembri, naplno sme si mohli náš pobyt užiť bez toho, aby sme na každom kroku zakopávali o haldy dovolenkárov. Žiadnu dilemu v duchu „kde na pláži sa zložíme?“ sme nemuseli riešiť. A to sme mali prevažne príjemných 27 stupňov Celzia a more dostatočne vyhriate z letných mesiacov. Na parádu ?
Letenky sme si zakúpili cez Ryanair (https://www.ryanair.com/sk/en/). Spiatočné pre dve dospelé osoby a dieťa do 2 rokov nás spolu s prikúpenou 15 kg batožinou vyšli na 380 €. Z Bratislavy sme sa tak za necelé 2 hodiny letu dostali priamo do mestečka Alghero na severozápade ostrova. Lety do 2 hodín sa nám osvedčili hlavne z dôvodu, že so sebou berieme aj Artúra. V rámci Európy to už máme odskúšané na Cypre, Anglicku a teraz už aj Sardínii.
Auto sme si na celý pobyt zarezervovali cez Rentalcars (http://www.rentalcars.com/sk/). Vybrali sme si VW Polo, ktorý nás spolu s detskou autosedačkou vyšiel do 200 €. Problém nastal až priamo na letisku, kde sme si mali auto vyzdvihnúť. Požičovňa Locauto totižto na blokovanie zálohy/depozitu vo výške cca 1.000 € akceptovala iba kreditné karty. A tie my zo zásady nevyužívame. Máme iba klasické debetné. Zostali sme teda bez auta a zaplatiť sme museli aj nejaké to storno. Situáciu sme však potrebovali riešiť. Začali sme sa teda rozhliadať po ostatných požičovniach, kde bolo možné depozit uhradiť aj cez debetku, prípadne cash. Našli sme 3 spoločnosti. Jedna už nemala žiadne auto k dispozícii, v druhej by sme museli na auto počkať 4 až 6 hodín. Tretia to mala teda s nami ako zákazníkmi veľmi jednoduché a z pohľadu ceny si asi tiež prišli na svoje. Fiat Punto spolu s detskou sedačkou nás tu vyšiel na 350 €. Hlavné však bolo, že sme situáciu vyriešili, bolo to relatívne rýchlo a rodina bola v pohode. Inak, čo sa týka tej kreditnej karty, objektívne musíme priznať, že dopredu zaplatený voucher túto informáciu obsahoval. No tata ju akosi prehliadol 🙂
Naložili sme sa do auta a mohli sme sa vydať smer San Pietro, neďaleko strediska Valledoria, kde sme mali zaplatené ubytovanie bez stravy v rezorte Club Hotel Residence Baiaverde (http://www.baiaverdesardegna.it/en/). Apartmán na 7 nocí nás tu vyšiel na 560 €. Kupovali sme cez https://www.booking.com/s/13_6/07ef1fe3. Ak aj Vy využijete tento odkaz/link na rezerváciu akéhokoľvek ubytovania prostredníctvom booking.com, po skončení Vášho pobytu Vám vrátia 10% z ceny pobytu späť. Keďže sme mali počas celého pobytu zapožičané auto, apartmán sme v podstate využívali iba na prespatie, raňajky a nie vždy aj na večeru. Bolo to však naše útočisko a odtiaľto sme podnikali všetky naše výlety do okolia. Poďme sa teda na to pozrieť aspoň v skratke.
DEŇ PRVÝ
Počasie nie úplne ideálne – dovolenkové. Od rána fúkal silný vietor a ani teplota nebola typicky „letná“. Nálada v tíme nebola v týchto momentoch úplne optimálna. Tata dostal „naložené“, kde a v akom období to zobral rodinu na „letnú“ dovolenku. Dopoludnia sme sa vybrali pozrieť na miestnu pláž Spiaggia di San Pietro. More bolo rozbúrené a vlny vysoké. No boli sme aj tak nadšení. Žiadne masy ľudí, všade naokolo iba biely piesok, priezračná voda, v diaľke pekné skalné útesy. Našli sme si závetrie, kde sa nám Artúr zabavil v piesku s formičkami, lopatkou a kýblikom. Nadýchali sme sa vlhkého morského vzduchu a na slniečku si aj zlepšili morálku v tíme. Do vody sme sa zatiaľ neodvážili.
Popoludní sme sa vybrali na výlet do neďalekého mestečka Castelsardo, ktoré je považované za jedno z najkrajších na celom severnom pobreží ostrova. Jeho dominantou je stredoveký hrad z 12. storočia s úžasným výhľadom. Tu sme sa pokochali peknými výhľadmi, poprechádzali sa typickými úzkymi uličkami starého mesta a neskôr sme zašli nižšie do centra na kávu a maminka aj na obľúbený Aperol Spritz. V dobrej nálade sme zbehli pozrieť aj do miestneho prístavu. Od malých člnov a lodičiek cez množstvo jácht tu parkovalo aj niekoľko naozaj luxusných kúskov a tiež katamarány.
DEŇ DRUHÝ
Výlet autom do 85 km vzdialeného mestečka Porto Cervo. Dodnes je toto letovisko považované za jedno z najluxusnejších vo svete. Situované je v centrálnej časti Smaragdového pobrežia (Costa Smeralda). V prístave tu kotvia luxusné jachty a plachetnice. Urobili sme si tu krátku prechádzku, pokochali sme sa butikmi so značkovými handrami, zašli sme na zmrzlinu.
Spomedzi najznámejších a najkrajších pláží v okolí sme sa rozhodli zájsť na Sppiagia del Principe. Vybrali sme si dobre. Auto sme nechali na platenom prašnom parkovisku, cca 10 minút chôdze od mora. Mama v rukách tašky, tata niesol Artúra a na chrbte malý vak. Pláž bola opticky zaplnená. Ani si nechceme predstaviť, ako to tu musí vyzerať uprostred dovolenkovej sezóny. Vstup do mora je pozvoľný, voda je plytká, pre rodiny s malými deťmi ideálne podmienky. Večer po pridaní fotiek cez facebook sme dokonca zistili, že sme tu boli v jednom a tom istom čase spolu s našou spoločnou známou z BA, Simou. Svet je naozaj malý.
Dobre naladení sme sa z pláže presunuli do mestečka Arzachena. Tu sme si na jednom z námestí v miestnej kaviarničke dali kávičku, mamina Aperol Spritz a pochutili sme si aj na zapekaných sendvičoch so šunkou a syrom (panini). Atmosféra tohto miesta bola pôsobivá. Ochutnali sme aj miestnu zmrzlinu a vydali sme sa spáliť kalórie prechádzkou uličkami starého mesta. Dostali sme sa až ku kostolíku Santa Maria Maggiore, od ktorého nás delilo niekoľko desiatok schodov. Po ich zdolaní sa nám naskytol krásny pohľad na mesto, ale aj okolitú prírodu a výnimočné skalné útvary. Cestou späť bol tata za hrdinu, keď napriek nepriaznivým okolnostiam dokázal splniť prianie svojej milovanej a ani vysoký plot a prítomnosť domácich mu nezabránili v tom, aby jej odtrhol granátové jabĺčko.
DEŇ TRETÍ
Výlet na súostrovie La Maddalena. Autom sme sa presunuli do mestečka Palau, odkiaľ nás trajekt za 20 minút previezol do najväčšieho mestečka La Maddalena, ktoré nesie rovnaký názov, ako celé súostrovie pozostávajúce zo siedmych hlavných ostrovov. Zamierili sme rovno na druhý najväčší – Caprera – čo znamená Kozí ostrov. Dostali sme sa sem autom vďaka vybudovanej hrádzi. Z pevnosti, ktorá je zasvätená Giuseppemu Garibaldimu, sme si porobili niekoľko pekných fotiek s výhľadom na celé okolie. Odtiaľ už sme sa pobrali rovno na jednu z mnohých pláži ostrova, Spiaggia di Cala Garibaldi. Opäť sme mali šťastie a na pláži sme sa cítili, ako keby patrila iba nám. Pár ľudí tu bolo spolu s nami, no aj tak sme si naplno užívali romantiku, ktorú nám toto čarovné prostredie núkalo. Artúrovi stačilo ku šťastiu vedierko s krhličkou, maminke slniečko, teplá a čistá vodička. No a keď je šťastný Artúr a mamina, je šťastný aj tatino. Pobudli sme tu niekoľko hodín. Sadli sme do auta a prešli sme si kolom dokola celý ostrov Isola Maddalena. Takmer všetky ostrovné pláže nás svojou krásou lákali. Čas na spoznanie súostrovia sme však mali obmedzený a nebolo možné zastaviť sa všade. Vrátili sme sa teda do hlavného ostrovného mesta, La Maddalena a zvolili sme prechádzku. Cestou sme zapadli v miestnej pizzerke. Už tradične si maminka dala Aperol Spritz a ochutnali sme aj miestnu pizzu. Bola znamenitá …ako omáčka vo filme Pelišky ? Prešli sme aj obchodnou uličkou. Na rozdiel od tých typických dovolenkových nás táto miestna zaujala svojou výnimočnosťou. Našli sme tu aj obchodíky, ktorých sortiment nebol zďaleka tuctový. Posledným trajektom o 19:15 hod. sa presúvame späť do Palau a odtiaľ cez sever ostrova do nášho apartmánu v Baiaverde. Cesta autom nám trvá cca 1,5 hodiny.
DEŇ ŠTVRTÝ
Dnes do auta nesadáme. Zostávame na „našej“ pláži, Spiaggia di San Pietro. Trávime tu celý deň, oddychujeme, dobíjame batérie. Tata sa venuje Artúrovi. Usilovne stavajú z piesku akúsi pevnosť, ktorú im omýva more. Budujú si hrádze a vytvárajú vlastné jazierka. Pôvodne to vyzeralo tak, že tatino chce zabaviť Artúra. Postupom času sa to javí naopak ?
Zdá sa až neuveriteľné, aká tu vládne pohoda. Žiadne masy ľudí, či hlasno hučiaca hudba z reproduktorov. Zastavil sa tu čas…
DEŇ PIATY
Podnikáme cestu do vychýrenej časti ostrova, La Pelosa. Tu sme zaparkovali na platenom parkovisku priamo nad jednou z najkrajších pláži nielen Sardínie, ale aj celého Stredomoria – Spiaggia della Pelosa. Práve toto miesto je asi najviac spájané s exotickým Karibikom. Dôvodom sú tyrkysová farba mora a jemný biely piesok. Ľudí je tu už o poznanie viac, ako na ostatných miestach, ktoré sme pochodili. Priamo z pláže máme výhľad na malý ostrovček s aragónskou vežou Torre Pelosa, ktorá bola postavená ešte v roku 1578 na obranu celého pobrežia. Práve po tejto vežičke je pomenovaná aj pláž. V pokojnej a priezračnej morskej vode sme videli aj medúzy. Tu prvú sme zbadali v momente, keď popŕhlila našu maminku ?
Zo severnej časti sa presúvame na juh od mestečka Stintino. Vybrali sme si intuitívne pláž Spiaggia delle Saline. Na parkovisku v kempe bolo odstavených aj niekoľko karavanov, no na dlhočiznej pláži sa ľudia roztrúsili. Našli sme teda presne, čo sme hľadali – krásna pláž, už klasicky úžasné more, málo ľudí a ako bonus aj mojito.
Cestou späť sme sa ešte zastavili v prístavnom mestečku, Porto Torres. Doprava v centre bola obmedzená, keďže sa tu práve konali nejaké miestne slávnosti. Sprevádzalo ich množstvo kultúrnych a športových aktivít v uličkách a na malých námestiach. Zapadli sme medzi domácich a až po zotmení sme sa vybrali do nášho apartmánu. Cesta nám trvala necelú hodinu.
DEŇ ŠIESTY
Náš pobyt sa chýli ku koncu a my sme sa rozhodli stráviť opäť celý deň na našej „domovskej“ pláži, v bezprostrednej blízkosti nášho rezortu. Slniečko, piesok a voda nám poskytovali všetko, čo sme potrebovali. Opäť sme si tak mohli stavať pevnosti, či z formičiek vyklápať koláčiky, motýliky a slniečka. V hlavách už začíname rekapitulovať…
DEŇ SIEDMY
Z rezortu Baiaverde sa autom presúvame kúsok na sever od mesta Alghero, kde sa vo Fertilia nachádza letisko. Cesta autom nám trvala približne hodinu. Let do Bratislavy necelé dve.
Bolo nám skvelo. Určite sa na Sardíniu ešte vrátime…