Expedícia VF 2015 (Veľká Fatra)

10. – 13. august 2015

Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ PRVÝ

Pondelok, 10.8.2015
Trasa: h. Malina – Útulňa Limba
Vzdialenosť: 16,3 km. Čas: od 9.20 do 18.10 hod. (spolu 8.50 hod. v teréne)
Prevýšenie: 1 840 m. Z toho stúpanie 1 065 m a klesanie 775 m
Nocľah: Útulňa Limba

Záznam z palubného denníka:

Je pondelok 10. august, 3:45 rano a nasa expedicia VF 2015 zacina. Sprcha, nahadzanie pripravenych nakopkovanych veci do vaku, vazenie celej batoziny, stisk ruky s tatkom a je 4:30, svokor Milan uz caka v aute pred domom. Celkova vaha je 102 kg…spolu s tou mojou 84 kg. Oproti predchadzajucemu roku sa mi podarilo znizit vahu batoziny o 3 kg…z 21 na 18 🙂 …zacina to teda dobre. Z 18 kg tvoria tekutiny vahu 5,5 kg. Do TN na stanicu prichadzame 5 minut pred odchodom vlaku, kupujeme listky a novym podchodom prichadzame k odstavenemu rychliku. Listkok do RK stoji 6,70 €, startujeme o 5:17 smer RK. Vo vlaku si davame z mojho horca po jednom, aby nas presiel ranny nepokoj, cakaju nas 2 hodiny jazdy. Cesta vlakom ubehla rychlo, obdivovali sme okolie a debatovali, do RK na stanicu prichadzame pred 7:30, hned sme vyhladali stanicne wc, pani pyta 24 centov a odovzdava mi zopar platkov toaletneho papiera. Vykonali sme, co bolo treba a taxikom sa za 4 € vezieme zo stanice na Hrabovo. Predtym sme tu nikdy neboli, je tu naozaj pekne, vodna nadrz, bike-park, niekolko apartmanov a hotel. Davame si tu kavicku na nabudenie. Mlada slecna co nas obsluhuje, sa nas pyta „kde ste sa vybrali?“, tak jej hovorime, ze ideme prejst celu VF. No a v tom sa rozhodla nas rozhovor prehlbit dalsou otazkou: „a preco?“ …tak tuto otazku sme naozaj necakali a zastihla nas nepripravenych 🙂 …no aspon sme sa dobre pobavili, ved preco by uz sa len niekto trepal cez VF? Chillujeme na teraske, slniecko sa do nas uz poriadne opiera, Veselko vola mame a Milke. Do toho z vnutra hotela prichadza Mato a Mirka z BN, su tu na dovolenkovom pobyte, prehodili sme zopar viet a dvihame sa o 8:30 na kabinkovu lanovku…smer Malino Brdo. V kabinke sme styria, doprevadzaju nas dve damy…ta mladsia nas vola na pivo…nemusela dvakrat hovorit. No a s tou starsou sme hned po par vetach nasli spolocnych znamych v BN. Tak sme dorazili na Malino Brdo, slecna nam otvorila Apreski bar Daria a uz sa nam dve tocia. Pred sebou mame 200 vyskovych metrov po zjazdovke, Veselko dava cigaretku a tretikrat aj vypusta. 9:20 vyrazame do terenu. Hned prve stupanie nam ukazalo, ze prechod bude narocny, slnko je uz v dopoludnajsich hodinach naozaj silne a z nas doslova tecie, o 10tej sme dorazili na vrcholovu stanicu lanovky, nikde nikoho, vyhlad na Choc, Maru, Rozsutec a v dialke sa straca aj Krivan. Sedime a oddychujeme, je tu 29 stupnov v tieni…tak ukazuje teplomer na stanici. Ideme po modrej znacke dalej smer Smrekovica, po chvili vsak znacku stracame a pokracujeme cez lesny porast dalej, cesta je coraz horsia, klesame do doliny, padol som na zadok, priebezne vyhodnocujeme spravnost nasho smerovania a ubezpecujeme sa navzajom, ze inam sa predsa ist nedalo. Nakoniec nas vtak svojim piskotom (nejaka lesna spriaznena dusa) upozornuje, ze nejdeme dobre, tak sme sa rozhodli pre navrat na razcestie, od ktoreho sme mohli stratit znacku. Po viac ako polhodine bludenia sme tu…opat mame modru :-). Nalada v time nie je optimalna, bo sme si naozaj dost nadbehli a pohybovali sme sa aj v dost nepristupnom terene, no ideme plnou parou vpred. Stretame tu aj prvych spoluturistov. Znacenie je chabe, usposobene skor pre cyklistov, no teren je fajn a zacinaju nam aj pekne vyhlady. Cestou si pochutnavame na lesnych jahodach, malinach a cucoriedkach….mnam. Za Niznym Siprunskym si davame po niekolkych minutach svizneho tempa v miernom stupani pri machovisku prestavku…horec, pivko…ponukame aj okoloiducich Talianov, ktori prechadzaju pomerne dost nalahko. Prijemnym terenom sa dostavame na Smrekovicu, cestou je mrte cucoriedok, tatko nam medzitym zdelil info ze Visna podpisal Slovanu (az po navrate do civilizacie sme zistili, ze to bol iba klep/kacica…no napriek tomu nas to v danej chvili potesilo), vo vojenskej zotavovni na Smrekovici davame po dve capovane desiatky, vyhrievame sa na slniecku, mame pred sebou este 6 km, za sebou 10 km ak neratame nasu cca hodinovu zachadzku. Prechadzame okolo opusteneho hotela Smrekovica na Mocidle, su tu ti Taliani co sme ich dnes stretali, popod Skalnu Alpu prechadzame traverzom smer Rakytov, striedam Veselka v cele nasho timu a udavam svizne tempo az do juzneho sedla pod Rakytovom. Krizu som mal pred prichodom na Smrekovicu, teraz som bol lahky a islo sa mi vyborne. Na utulnu Limba prichadzame o 18:10, s chatarom Petom si podavame ruky, sme tu zatial sami. Hned vedla chaty je pod pramenom male jazierko, su v nom nasadene pstruhy o slusnych rozmeroch, okrem nich tu mame zaby, vazky, lucne koniky a macku Limu, Peto nam prihrieva kapustnicu na ktoru sa neskutocne tesime, je vyborna…kysla, s domacimi hubami a klobasou, postavila nas na nohy, uz si mozeme dat aj pivo, cely den pijeme 10ky, tu Urpiner, debatime dobru hodinu s Petom, o zazitkoch z utulne, z kopcov v okoli a zivote…davame si na domaceho po demanovke, pochadza z Tatranskej Lomnice, uz vieme co znamena „cero“ a velmi sa nam pacila aj historka skupiny turistov okolo Peta s nazvom „Tomusi tim“ („ta to nejdze, to se neda….TOMUSI :-)“), obliekam si bundu bo mi uz zostalo chladno, uzivame si to tu plnymi duskami, je tu nadherne, vecer este pozerame na nocnu oblohu, padaju perzeidy. spat ideme o 23tej, na poschodi sme sami, Peto dole este ramuje.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ DRUHÝ

Utorok, 11.8.2015
Trasa: Útulňa Limba – Chata pod Borišovom
Vzdialenosť: 10,8 km. Čas: od 9.50 do 18.30 hod. (spolu 8.40 hod. v teréne)
Prevýšenie: 1 498 m. Z toho stúpanie 774 m a klesanie 724 m
Nocľah: Chata pod Borišovom

Záznam z palubného denníka:

Budicek o 7:45, prebudzame sa do slnecneho rana, ranna hygiena (rozumej oplachnutie oci), pred chatou za stolom ranajkujeme, chatar Peto odchadza po 9tej dole do doliny, na krosnach znasa odpad, prinesie zaroven nove zasoby, pofotil som okolie, Veselko dava poslednu tabacnicu a ideme na to, caka nas hned v uvode zaberacka, na Rakytov je to 359 vyskovych metrov na relativne kratkom useku. Pred 10tou hodinou vyrazame, jeden z najvyssich vrchov VF – Rakytov – sme dobyli este pred poludnim, na vrchole stretame partiu „turistov“ zo Smrekovice, ktori si sem vysli na lahko. Zaskocilo nas, ze boli aj s malym chlapcom (6-7 rokov) a nemali so sebou ani vodu, v tejto palave pre nas nepredstavitelne. Stretame tu tiez dvoch chalanov, ktori byvakovali na Ostredku a uz od skoreho rana su v terene, prehodili sme zopar slov a ponukame ich horcom, do toho prichadza chalan, co ma na hlave dredy a za nim dve dievcata…Veselko sa potesil :-), davame si s nim horec, jedna z dievcat ma sandale (s tvrdenou podrazkou) a druha iba platenky, stretli sme ich uz vcera v sedle pod Vtacnikom, robia si tu kavicku na svojich varicoch a chalan rozklada aj stativ, aby mohol robit foto. O 13:30 sme v sedle pod Ciernym kamenom, davame si pauzu, zjedli sme susene hovadzie, kopli do seba po 3 panaky, po jednom pive, v nizkych tatrach je burka, hrmenie sa ozyva aj tu, presli sme popod Cierny kamen do sedla pod Ploskou, cestou sme sa obchadzali s rodinou, kde pan pochadzal z BN (p. Sinsky, no niekolko rokov uz u nas nezije) a pani mala zase pre zmenu z BN frajera (p. Sitar), sme v sedle a oddychujeme, zacina vsak prsat, tak sa presuvame pod pristresok, davame si pivo, vyzuvame topanky a ponozky, prichadzaju nasi kamarati z Rakytova, davame si spolocne svacu a debatujeme, varia pre vsetkych caj, medzitym sa vycasilo, je tu fajne…ideme na to, Veselko zdolava Plosku na boso (holy, bosy… 🙂 ), pri schadzani z kopca je teren dost kamenisty, Veselko si nasuchuje aspon slapky, v sedle pod chatou sme sa pristavili za bacom, ma 64 rokov, v stade mal 62 jalovic z dvoch druzstiev, zostava tu hore do 2. septembra, raz tyzdenne mu veduci nosi nove zasoby, vraj su v celej VF uz iba traja bacovia, jeden by mal byt kdesi pod Kriznou, dohodli sme sa ze mu odovzdame pozdrav, rozprava nam aj o medvedici s mladym co zvikne tadialto prechadzat, baca ma ostreho psa, no poslucha ho na slovo, je to velka pomoc ked vidime ako po ludskou recou podanom povele obhana cele stado, prichadzame na chatu okolo 18:30, obloha je aj nadalej este od Cierneho kamena stale zastreta…zaciname sa teda lucit so zapadom slnka na Borisove (taky bol povodny plan…vyslapat si z chaty hore, pobufetit, porobit zopar fotiek pocas zatmenia a zist spat do chaty), hned po prichode nas vola na Tatransky caj nas kamarat aj s dievcatami, zoznamujeme sa…Lubos, Hanka a (Petra?). Davame si po dve piva a dva tie 52%-ne caje, Lubo chytil slinu bo chcel este zostat a dievcata posielal do Mandoliny …utulna kdesi pod Chyzkami, nakoniec odchadzaju spolocne, zajtra by sme sa mali na trase spolu opat stretnut, s Veselkom su davame na chate kapustnicu, je vyborna, nemame tu signal, nevieme o sebe podat domov ziadnu spravu, pomaha nam dievca z chaty, je „zdejsi“ a vie presne, na ktorom mieste dokaze so svojim mobilom zachytit signal….no iba pre ne-dotykove telefony, posiela spravu pre moju Lidunku aby vedela ze sme v poriadku, presuvame sa na izbu, sme sami v 6tke, vedla nas jedna rodina, Veselko zaspava hned…okolo 21:30, ja som sa posadil na postel, isiel som dat nabijat telefon, vybrat si sosovky a urobit zapis do palubneho dennika…budim sa o 2:33 na skohlanie v ociach, zaspal som na posteli bez prikryvky, iba v trenirkach, niekto nam musel zhasnut svetlo po tom co sme zaspali, pijem vodu z vaku, vyberam si zo zalepenych oci kontaktne sosovky a liham si spat pod spacak…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ TRETÍ

Streda, 12.8.2015
Trasa: Chata pod Borišovom – Kráľova studňa, hotel
Vzdialenosť: 13,9 km. Čas: od 11.20 do 17.40 hod. (spolu 6.20 hod. v teréne)
Prevýšenie: 1 105 m. Z toho stúpanie 555 m a klesanie 550 m
Nocľah: Kráľova studňa, hotel

Záznam z palubného denníka:

Opat nas budi ranne slniecko, ktore sa opiera do nasich okenic, vychadzame von pod pristresok kde ranajkujeme, debatime s chatarom Stanom, popijame pivecko, kaficko a Veselko si dava aj cigaretku, je opat nadherne slnecne rano, vyhlad mame na Plosku a Sopron, na horizonte sa tyci aj Rakytov, chillujeme, do toho opat prichadza chatar Stano aj s cigaretami ktore predal Veselkovi, debatujeme s nim o vsetkom, je tu chatarom uz 16 rokov, Danny je tu uz 14 rokov, ona vcera posielala mojej Lidunke sms, dalsie dve dievcata…spoza rieky Morava su tu uz 4 roky, zvycajne su 9 dni na chate a na 5 dni schadzaju domov na dolniaky, nosici okrem Stana su dvaja chlapci, jeden z nich je tu treti rok, ked beru hore na chatu sud s kofolou, maju na chrbte dobrych cca 70 kg, vynasaju zvycajne 2-krat denne, rekord jednorazovej vynasky na chatu pod Borisovom je 120 kg, odchadzame z chaty o 11:22 a prechadzame traverzom popod Plosku do sedla Chyzky, tu vidime vlavo od sedla salas a utulnu, tak schadzame z nasho chodnika, celou cestou bazime za vyrobkami z kravskeho alebo ovcieho mlieka, salas je vsak bez gazdu, nechal tu iba dvoch psikov a napis „predavam zincicu“, vraciame sa teda sklamani na chodnik, zo sedla Chyzky vyrazame o 12:30 smer Suchy vrch a Ostredok. Kusok nad sedlom stretame stado oviec aj s bacom, pytam sa ho na mliecne vyrobky, no a on vytahuje z batohu udenu kocku z ovcieho mlieka, stala nas 3 €, ohromne sme si na nej pochutili, pod Suchym este miname peknu chatu (zelenu) ktora sluzi turistom na prenocovanie, caka nas stupacik hore na hreben, za sustavneho palenia slnka sa sviznym tempom posuvame hore, robime si kratke pauzy na vydychanie, ked zaveje vetrik, ohromne nas to osviezuje v tychto horucavach, najvyssie miesto nasho prechodu ale aj celej VF …Ostredok sme dobyli o 14tej (aj ked po novom je za najvyssi kopec pohoria povazovany ten s nazvom Polstovicia), vyzuvame si topanky, davame dole aj ponozky, tricka a pripijame si na dosiahnuty uspech, vo flaske zostava po jednom horci, gin sme dopili vcera, z chaty pod Borisovom sme si v plastovych flasiach niesli aj dve capovane pivecka, nepredavali tam s vynimkou nealko-piva plechovkove, davame teda aj tie a dojedame syr od bacu, do toho vidime prichadzat Luba aj s dievcatami, tak sme sa potesili ze vidime niekoho znameho, vo vseobecnosti su chodniky prazdne a turistov stretavame iba sporadicky, mozno aj z dovodu tychto horucav, dnes je vraj v tatrach vyhlaseny 3. vystrahovy stupen kvoli horucavam, davame spolocne foto…Lubo foti samospustou zo svojho stativu, robi nam s Veselkom aj „vrcholovku“, nasi priatelia sa uz zdvihaju a chcu pokracovat, lucime sa teda s nimi, podavame si ruky a dievcence aj vyboskavame, je tu neskutocna palava, dali sme si uz aj tricka a budeme musiet ist…neda sa tu vydrzat. Odchadzame o 15:45 a prechadzame hrebenom na Kriznu, 16:30 sme na vrchole Kriznej, no bez dlhsej prestavky ideme dalej, cestou na Kralovu skalu nas sprevadza maly sokolik, zacina sa zmrakat, okolo 17:40 sme dorazili na hotel Kralova studna, tu uz stretame aj ludi, capuju tu Urpiner 10tku, tu sme si oblubili uz pred rokom na Trangoske v NT, davame si hned po dve a k tomu gulasovu polievku, prichadza tu znamy reziser Tomas Hulik, kvoli perzeidom tu ma dnes vecer byt vraj viacero fotografov – amaterskych astronomov, davam si knacbrot s pastetou majkou, na rano mi zostal este posledny tuniak, ideme sa ubytovat, vybrali sme si na prenocovanie turisticky standard s vlastnym spacakom, su tu styri dvojposchodove izby, kapacita je izby je vytazena naplno, vyberame si prizemie, ideme dat sprchu, cistucki sa obliekame a ideme si vyfajcit cigarky…expedicia dopadla uspesne, tak sme si zacmudili, dali po dve piva, vyhodnotili celu expediciu, zavolali Jancimu…zajtra ma po nas prist, vytahujem si z oci sosovky a umyvam si aj zuby…to je pocit, kym som sa vratil do izby, Veselko uz si potichucky pradie…vlastne nie az tak potichu, na izbe sme zatial siesti, cochvila nas doplnia aj posledni dvaja a urcite zhasnu, idem si lahnut aj ja…a to s dobrym pocitom, mame to za sebou a dopadlo to na jednicku, rano budik natiahnuty na 7:30, dobru noc…

DEŇ ŠTVRTÝ

Štvrtok, 13.8.2015
Kráľova studňa, hotel

Záznam z palubného denníka:

Vstavame standardne o 7:30, spanok bol poslabsi, na izbe bolo velke teplo, do toho sme sa traja striedali v chrapani, vonku je pod mrakom, obloha zastreta, taketo rano zazivame prvykrat, vychadzame na terasu pred hotel, davam si tuniaka s mexickou zeleninou, Veselko zeleninovu polievocku, davame zalievanu kavu s „malym kamaratom“…demanovkou, ocakavame prichod Janciho, medzitym sa vycasilo a obloha je opat krasne modra, robim par fotiek, Janci prichadza o 10tej, posedime este spolu na terase, v dobrej nalade odchadzame o 11:10 z hotela, dnes to bola romantika, turisti uz boli z hotela fuc, vsade pokoj a klud, cestou domov sme sa zastavili na prameni v Budisi, do BN prichadzame okolo 14tej, nasa expedicia je na konci…