30. júl – 2. august 2019

Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ PRVÝ

• Utorok, 30.7.2019
• Trasa: Trenčianske Teplice, park – Ch. pod Ostrým vrchom
• Vzdialenosť: 14,7 km. Čas: od 8.00 do 19.34 hod. (spolu 11.34 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 529 m. Z toho stúpanie 872 m a klesanie 657 m
• Nocľah: Ch. pod Ostrým vrchom

Záznam z palubného denníka:

Je kratko po polnoci a ja sa uz chystam do postele. Budik som si nastavil na 6.00 hod.. Nespominam si na ziadnu z predchadzajucich expedicii, kedy by sa mi podarilo pred jej zahajenim pospat si viac ako 5 hodin. Huraaa. Predosla noc slabe 4 hodky. V priemere sa tak dostavam na sladkych 5 hodin pod duchnou. Ups, a uz je 0.30 hod., dobru noc. Ranne vazenie: holy, bosy rzjbn 86 kg, nalozeny 105 kg. Historicky prvykrat idem pod 20 kg ☺️, to tu este nebolo, uzasnych 19 kg, budem sa vznasat ponad kopce ako vtak. Na ranajky si davam bublaninu s ribezlami, neskoro vecer robila Miladka (mama), mnam. Sprcha, zeleny caj, dvojite espresso – ranny ritual dodrzany a ide sa. Dudko (otec) nas berie o 7.30 hod. aj s Veselkom do Trencianskych Teplic. V aute debatujeme, Veselko je tiez na 19kg. Priniesol mi na kostovku poldeci vodecky od uja Milana (Veselkov otec). Dostal ju odo mna k 70tke a zrovna sa do nej pustil. Dakujem. O 8mej sme v Tr. Tepliciach. Davame kavu, dojedame bublaninu, k tomu pivko, Veselko cigaretku. Zasedeli sme sa s Dudkom, presli vsetky mozne temy a uz je 9hod prec. Najvyssi cas vyrazit na cestu. Prechadzame okolo staveniska, prerabaju Kursalon, pred 7 rokmi sme tu spolu sedeli na pive, vtedy sme si dali Tr. Teplice cez Machnac na bikoch z BN spolu s Jancim Durackom. No a pred 4 rokmi sme tu mali mat svadobny basavel s Lidunkou (manzelka). Miname Most slavy s pripevnenymi tabulkami slavnych hercov, prechadzame kupelnym parkom, hned na zaciatku pesej zony robia tradicne cerstve kupelne oblatky, a to sa uz nachadzame pri preslavenych kupeloch Sina s historickou odpocivarnou Hammam, robime si dokumentacne foto, je 9.20 hod. a my sa zregenerovani po vsetkych tych kupelnych procedurach co nam prebehli hlavou vydavame z namestia po modrej znacke smerom na Machnac, medzi liecebnymi domami a miestnymi vilkami miname aj znamy penzion Elektra, na majitela sme (ne)stastie nemali, kusok vyssie uz vchadzame do lesa, teraz z dnesneho prevysenia ukrajujeme najviac, tempo mame dobre, jazyky sa nam nezastavia, stale je o com, v zakrute kusok pod vrcholom vychadzame z lesa a prechadzame par metrov po hlavnej ceste – Pod Machnacom, razcestie, pokracujeme vpravo modrou po hrebeni smer Petrovanske luky, hore nad lesom si robime prestavku, doplname tekutiny, jeden, druhy, treti, pivko a nieco aj pod zub, je pekne slnecno, tricka uz si susime, spalujeme tuky, stvrty, piaty, siesty, siedmy, debatujeme, 11.30 hod. pokracujeme dalej, moralka na urovni 9 z 10, nalada v time je dobra, kluci si veri, je prave poludnie a my sa nachadzame na Petrovanskych lukach, otvorili sa nam vyhlady na Baske, Homolku a vytrca aj skalnaty Vapec, tak sa kochame, pokracujeme dalej a tesime sa na Trubarku, kde sa nachadza dreveny pristresok pre turistov, ohnisko, sedenie a vedla aj kriz, je to dnes pre nas dolezity checkpoint, kde planujeme na slniecku chillovat, po case zistujeme ze Trubarka nie je to sedlo o ktorom som Veselkovi celou cestou tak basnil, no vytrvalo pokracujeme dalej, Veselka zacina stale viac a viac ominat otlak na malicku a patach, je dnes prvykrat na turistike a nevedel, ze nove topanocky treba najskor zabehnut, on si ich obul rovno na 65km dlhu trasu, chleba mu dam aj palene, no rozum nie, 13.45 hod. prichadzame do Sedla Lucky, toto je nas vytuzeny checkpoint, je tu nadherne, davame o sebe vediet domov, blizi sa burka, hrmi uz niekolko minut, dviha sa aj vietor, obedujeme, Veselko dava bagety, ja tuniaka a polystyren – ved poznate tie chlebicky, prekryvame horcom a piveckom, debatime, medzicasom sa tu ukazali dve partie cyklistov, stvorica a jeden samotar, je 16.20 hod. a uz sa stihlo aj vycasit, obedujeme uz 2,5 hodiny ? , 17.40 hod. zdvihame zadky, vystriedalo sa pri nas uz niekolko cyklistov, jednemu nestacili sily a ponukli sme mu vodu, na rozdiel od palenky neodmietol, 18.05 hod. sme v Sedle po Ostrym vrchom, Veselka sa mi podarilo zlomit, vlozky z topanok si vybral a ide aj cez bolest, 18.22 hod. sme na najvyssom bode dnesneho dna, Ostry vrch 767 mnm, zo sedla sme to dali za 17 minut, smerovnik pisal 35, Veselka vystup dorazil, hovori ze takto udychcany este na turistike nikdy nebol, najvyssi cas prehodnotit zivotospravu bratu, bo nabuduce beriem so sebou syna Artura, chatarovi uz sme pisali a svoj prichod potvrdili, 18.37 hod. zacinane zostupovat, chata Bindarka, neskor luky, nezabudnutelna lavicka s vyhladom na Povazie, okolo nas prefrci niekolko cyklistov, 19.30 hod. sme pri vleku, poprsalo tu, vsade blato, uz sme pri chate, tabula hovori jasnou recou: capujeme Bernard, super, ubytovali sme sa, izba pod strechou c. 33, vsetko tu vonia novotou, na izbe davame suche tricka a bezime dole na veceru, capak, cesnacka, Veselko kura, ja bryndzaky, Slovan postupil – fajne, bilancujeme: dnes sme za cely den na chodniku stretli iba jednu turistku, zato cyklistov bolo pozehnane, Veselkovi pyta cukor, 3dcl capovanej kofoly vypil na jednu supu, toto sme tu este nemali, mam vacsi smad ako moj partak, dava si predsavzatia a ubezpecuje ma ze o rok sa to nebude opakovat, neverim, je uz dost pohodlny vajcak, toto si bude citat najblizsi tyzden kazde rano pred behanim, potom sa opat vrati do starych kolaji, obsluha vyborna, rovnako cesnacka z dobovych kastrolkov, davame dalsie capovane, fajcim aj cigarku, casnicka tu bola prvy den, podebatovali sme, po 22hej odchadzame na izbu, sprcha, pod strechou je teplo, blizi sa polnoc a my ideme spat, o 8mej mame ranajky, z chatky pobliz sa ozyva hlasna hudba, ktoru sprevadzaju pokriky mladeznikov, Veselko uz si pochrapkava, dobru noc…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ DRUHÝ

• Streda, 31.7.2019
• Trasa: Ch. pod Ostrým vrchom – Chata pod Inovcom
• Vzdialenosť: 11,8 km. Čas: od 11.00 do 17.20 hod. (spolu 6.20 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 255 m. Z toho stúpanie 775 m a klesanie 480 m
• Nocľah: Chata pod Inovcom

Záznam z palubného denníka:

Budicek 7.30 hod., ranna hygiena, budime sa dopoteni, pod tou strechou bola izba naozaj poriadne vyhriata, o 8mej uz sedime dolu v restauracnej casti, maju to tu velmi pekne zariadene, aj s dobovymi artefaktami povesanymi po stenach, stare piano, naozaj super, ranajky tiez na vybornu, od stola mame vyhlad rovno na zjazdovku, ktora bola kedysi raritnou v ramci celeho Ceskoslovenska, dnes uz zostalo iba par ulomkov vytrhanych zo zeme, cajik, kava, ideme sa hore pobalit, dame este dole capaka, zoberieme nejake pivko na cestu, 9.35 hod. uz sedime dole na teraske, slniecko ho riadne pere, je problem vydrzat na priamom ziareni, uz davame capaka, hasime smad, Veselko cigaretku, dnes nas caka prechod do 12 km, cielova stanica je Chata pod Inovcom, chatar tu pod Ostrym nas nezabudol upozornit, ze fotopasce zachytili pod Inovcom troch medvedov, Veselko ma so sebou okrem strachu aj sprej, tak ho trosku posmelim este tu na teraske, davame si druhe capovane, robime dokumentacne foto, zaplatili sme a spokojni vyrazame o 11tej do terenu, dnes ideme cely cas po cervenej, o chvilu sme na Lukach pod Ciernachovom, ako kazdy rok, aj teraz prisiel do reci Danko Bakyta (nas ucitel zo ZS Duklianska, Veselkovi bol aj „triednym“), presne na tomto mieste ma ucil bezkovat, je to uz nejaky ten piatok nazad, jeho stopa – obohatil zasadne nase zivoty – je hlboka, na kratkom useku prekonavame vysoke prevysenie, tecie z nas, Veselko lapa po dychu, takto som ho este nezazil, kondicne bol vzdy lepsie, teraz je to naopak, az neskor mi prezradil, ze mal chut to prave pri tomto vystupe cele zabalit, to este netusil ze pridem s motivaciou ktora nanho plati, palenka a pivecko ☺️, Ciernachov 695 mnm nam poskytol vyhlad na Povazie, volame Miladke ktora uz sedi v rychliku z TN do BA, odchadza opat na dva tyzdne opatrovat do Viedne, davame jeden vrcholovy, 11.55 hod. zaciname zostupovat, okolo 13tej robime prestavku pri krmelci kdesi nad castou Jarky, tu vytahujem na Veselka tajne zbrane, jeden, druhy, treti, stvrty, dve pivka, uz je opat v pohode, nalada v time dobra, verime si, Inovec mame na dohlad, je prijemne teplo, slniecko svieti, tricka si susime, o 14.50 hod. zaciname zostupovat k zeleznicnej trati, prejdeme na druhu stranu a caka nas vystup nahor, stale po cervenej, piaty, siesty, ideme ?, 15.15 hod. Mnichova Lehota – Radar, stretli sme konecne dvoch turistov, zmeskali vlak na Svinnu, cakaju na bus, rozpravame im v kratkosti nasu prihodu z Lucok, ked sme tiez zmeskali (to sme mali po zostupe z Choca do dediny cca dve hodiny casu, na Kalameny to nestacilo, rozhodli sme sa ho teda preckat v miestnom pohostinstve, tam sme sa trochu „zarozpravali“ az sa nam nakoniec podarilo zmeskat spoj, na ktory sme mali 2 hodiny k dobru), pocasie nam praje, je pocas celeho dna pekne slnecno, pofukuje vetrik, cestou hore sa nam otvoril vyhlad na Trencin, zobkame cernice, 16.20 hod. prestavka, pivecko, panacik, 17.20 hod. sme na chate, robime si dokumentacne foto, od 17tej je chata zatvorena, my sme mali rezervacku dopredu a aj zaplatene, chatar nas pusta dnu, davame capovany Urpiner, pojdeme sa zlozit na izbu, dame na seba cosi suche a potom dame veceru, Veselkovi volal Janko Duracka, pridu nas so Zuzkou pozriet aj s detmi, uz sme v suchom, sedime na teraske, davame si kapustnicu a domacu varenu klobasku, vyborne, mnam, pivecko, oddychujeme, prichadzaju Durackovci, priniesli nam vyvar a ciernohorske rezniky, netusili ze mame vsetkeho hojne, pekne od nich, dakujeme Durackovci, sedime spolu vedla chaty, deti sa hraju (Matej a Terezka), Janci si s nami dava capacka, fajcime cigarky, o 21vej odchadzaju, nechali nam pivecko do cesty, mineralku a Zuzka aj sisky co robila, postarali sa o nas a naozaj nas milo prekvapili, lucime sa s nimi so slovami „zajtra Vas cakame na Bezovci“, uz sa aj dost ochladilo, nie je tu nikoho, okrem chatara neskor dorazil iba jeho kamarat aj s dcerkou, spolocnost nam robi uz iba Daska, ma 14 rokov, je to fenka, prehodime par slov s chatarom, hygiena, socialne zariadenia su na chodbe spolocne, opat sme pod strechou a je tu poriadne teplo, je 22.15 hod. a ideme spat, rano budik na 6.45 hod., dobru noc…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ TRETÍ

• Štvrtok, 1.8.2019
• Trasa: Chata pod Inovcom – Bezovec
• Vzdialenosť: 22,4 km. Čas: od 9.23 do 19.55 hod. (spolu 10.32 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 2 250 m. Z toho stúpanie 1 020 m a klesanie 1 230 m
• Nocľah: h. Inovec

Záznam z palubného denníka:

V noci sa prehadzujem a zle sa mi spi, od tej plechovej strechy je izba poriadne vyhriata, vzduch tu mame vydychany a je tu fakt horko, dnesna etapa mi tak zacina uz o 3tej hodine rannej, otvaram dokoran okna, vonku leje a je prijemne chladno, komplet prepoteny sa presuvam do umyvarky, davam do seba 3 x 0,5l flasu vody, wc, posedim a pobrhlim mobil, prechadzam emaily a citam tiez „dolezite“ novinky cez fb, doteraz priestor nebol, izba vyvetrana, vzduch sa tu vymenil, nechavam tak otvorenu iba jednu ventilacku, je 4ta hodina ranna a ja idem dospat. Budicek o 6.45 hod., Veselko hovori, ze vecer po zhasnuti som v momente zaspal a poriadne som mu pílil, no podarilo sa mu aj napriek tomu zaspat tiez, ranna hygiena, sprcha, zubky, na lahko v slapkach schadzame dole na ranajky, o 7mej uz tu boli pred chatou prvi turisti, idu vraj po Pansku Javorinu, chata sa vsak otvara pre verejnost az od 9tej, davame zeleny cajik, parky, ja aj kavicku, debatujeme s chatarom Tomasom, fajn chalan, na izbe balime do vakov, davame po jednom a schadzame opat dole na capovane, vonku je cely cas zastrete, no urcite sa to rozide, ma byt dnes pekne, v tejto vyske 25 stupnov, mame pred sebou do 23 km, pojdeme v sviznom tempe, hned z rana nas dobre preveri vystup od chaty po Inovec, kde na kratkom useku prekoname 230 vyskovych metrov, je 9 hodin a kazdu chvilu sa poberieme, pisem si so svokrom Milanom, mame sa dnes stretnut na chodniku, na bikoch pridu spolu s kamaratom Milanom Botkom, rano dofrcal bikom na chatu aj Ivan Bulik – majitel, 9.23 hod. uz sme v terene a o 10tej na Inovci 1 042 mnm, najvyssi bod nasej tohtorocnej expedicie, davame vrcholovy do oboch noh, este stale je zastrete, na vyhliadkovu vezu ani nejdeme, dychalo sa nam fantasticky, teren je sice podmacany, no nesmykalo to, akurat na nas padali dazdove kvapky z korun stromov, ktorym daval povel povievajuci vetrik, teplota 15 stupnov, 10.15 hod. pokracujeme po hrebeni cervenou dalej, prechadzame cez Paluch, kde uz sa rozisli ranne hmly a otvaraju sa nam vyhlady na Povazie, oproti nam idu v zavese za sebou styria motorkari, sme dopoteni a teplota vzduchu je este stale nizsia, no slniecko nas vyhrieva, prechadzame Rafajove koty, dalej Nad Bohusovou studnickou, moralku si udrziavame aj vdaka marhulke, nase tempo je dobre, sme v kontakte so svokrom, prechadzame Nad studnicami, zaciname stupat na Ostry vrch 910 mnm, pod nim uz sa mame stretnut s 2x Milan, priblizne o 12.30 hod. sa zvitame s chlapcami pri dvojkrizi nad Kalnicou, pekne miesto, robime si zopar spolocnych fotiek, chlapcom davame po pive a do oboch noh aj po marhulke, spolu sa vydavame cestou dole z hrebena, svokor Milan nas vedie skratkou na miesto Utulna izba, tu uz sedia dvaja chlapi z doliny, budu tu nocovat, drevo prichystali aj pre druhych, obaja maju maskace a v ruke pivecko, jednemu z nich vytrca z vrecka v plastovej flasi nejaka dobrota, musel ju tam narvat ked zaculi bliziacich sa turistov, 50m od utulne je aj pramen pitnej vody, lucime sa tu s Veselkom so vsetkymi vratane 2x Milan a stupame spat na hreben, prichadzame na miesto Tri boky, pokracujeme po cervenej cez Pod Ostrym vrchom, do sedla pod Panskou Javorinou prichadza Veselko iba so sebazaprenim, napriek tomu sa rozhodol dat aj vrchol Panskej Javoriny 943 mnm, tu sa opat stretavame so svokrom a Milanom II., vystupali sme si to na 16 m vysoku drevenu rozhladnu, vyhlady mame uzasne na vsetky strany, kochame sa, slniecko nam pali na nase kecky, chlapci uz s nami nepiju, caka ich zjazd a potom este par km do BN na bikoch, definitivne sa lucime, rozkladame s Veselkom bufet, tuniak, polystyren, klobasky, susene maso Jerky, prvy, druhy, treti, stvrty, moja marhulka uz je vypita, davame po poslednom pive, volam na hotel aby nas dnes urcite cakali, prichadza starsi pan, prechadza na Inovec a potom dole do TN, je to samostatna jednotka, davame sa do reci, vraj zvykne robit po hrebeni prechod z TN do HC, pytam sa ho kde zvykne prespat, „nikde, to sa da za 15 az 16 hodin prejst“ je jeho reakcia, no urcite nie s dopingom – pivo a palenka, hovorim si v duchu, lucime sa aj s nim, prvy, druhy, treti, stvrty, vratili sme sa k Veselkovej marhulke, blizi sa 17ta hodina, najvyssi cas zodvihnut zadky a pokracovat v ceste, cisty cas na Bezovec je 2,5 hodiny, je to 10km, nasim tempom by sme mohli do 20tej dorazit, odchadzame 17.10 hod., o chvilu sme v Sedle pod Panskou Javorinou, smerovnik pise 2.15 hod. na Bezovec, sviznym tempom ideme do toho, pekny chodnik, kraca sa nam dobre, postupne vsak dochadzaju sily, Veselko uz je bez vody, prichadzame na krizovatku o ktorej nam rozpraval svokor Milan, upozornil nas, ze je tu znacenie zradne, ideme aj vdaka jeho radam spravnym smerom, citim kravsky extrakt (proste hovno), o chvilu uz mame lajna aj pod nohami, netrva dlho a odhaluje sa nam luka so zjazdovkou a vlekom, na strane oproti sa pasu kravicky, prechadzame okolo nich a zjazdovkou schadzame do rekreacneho strediska, lemuju ju stare chatky z cias byvaleho rezimu, kazda z nich je pomenovana krstnym menom, asi podla vlekarovych deti, z penzionu Bezovec pocut dzavot, vonku je kopec deti, asi tabor, na hotel Inovec prichadzame o 19.55 hod., na Panskej som to odhadol celkom dobre, riesim na recepcii check-in, Veselko vedla v bare kofolu a pivo, davame po jednom, objednavame si bryndzaky a ideme na izbu prezliect sa do sucheho, uz si pochutnavame, druhy capacik, majitel je asi rus a prevadzkuje mu to ceskoslovensky par, idem si na izbu obliect dlhe gate, beriem cigarky, sedime na teraske, bafkame a popijame Svijany, Veselko dnes vola druhykrat s Milkou, ten chlap sa meni, je nam tu fajne, posielame spravu a nejake foto – pozdrav a podakovanie Dankovi Bakytovi, je par minut po 22hej a Veselko mi oznamuje, ze Nitriansku Blatnicu zajtra neda, ukazujem mu teda cestu do obce Luky cez Tematin. Ani to vsak neberie, chce nieco do 5 km, hovorim mu pockaj, klud „rano mudrejsia vecera“. Stvrte pivko ledva dopijam, Veselko uz ho topol, blizi sa 23tia, platime a poberame sa hore na izbu, uz sa tesime na postel, mame toho dost, Veselko uz si pochrapkava, je 10 minut po polnoci, odpajam sa aj ja, ranajky sa podavaju o 8mej, budik nastavim na 7.20 hod.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ ŠTVRTÝ

• Piatok, 2.8.2019
• Trasa: Bezovec – Nová Lehota
• Vzdialenosť: 1,9 km. Čas: od 11.15 do 12.00 hod. (spolu 0.45 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 150 m. Z toho stúpanie 0 m a klesanie 150 m

Záznam z palubného denníka:

Veselko vstava o 5.50 hod., vykonava to co je snom kazdeho muža v rokoch – pravidelna ranna stolica, vracia sa este do postele, o 6.45 hod. uz je na nasej izbe ruch, ranna hygiena, sprcha, schadzame este pred 8mou dole na ranajky, sme tu prvi a pustaju nas skor, paleta vyberu je pestra, pre turistov nezvyk, balime na izbe veci, Veselko je zdravotne zle – telo aj duch, davame si po jednom, prijimame rozhodnutie, ze zideme na peso iba do Novej Lehoty, odtial busom do PN, tam uz pre nas pride autom svokor Milan, davame este na teraske hotela Inovec pivecko, druhe a Veselkovi sa ziada aj bolestne, isiel popytat po becherovke, nemali, davame gin, nas kupelny pobyt sa pomaly ale isto blizi ku koncu, 11.15 hod. odchadzame z hotela, o chvilu sme na krizovatke pod Bezovcom, po hlavnej si to sinieme smer Horna Dolna, fotime si serialom preslavenu krcmu, potraviny a aj pohostinnstvo otvaraju az o 15tej, na autobusovej zastavke tak dokoncime marhulku, popri nas prechadza auto tv Markiza a neskor aj VW Transporter asi z hercami, podla vsetkeho idu nakrucat, ked tocia tak vraj spavaju na Bezovci v rovnakom hoteli, o 12.32 hod. nam ide bus do PN, svokor uz na nas bude cakat na kupelnom ostrove, krizovatka hore nad dedinou: tu uz sedi pan a usmernuje premavku, do dediny je zakaz vjazdu, potvrdilo sa to, zrovna idu nakrucat, o 13.10 hod. uz sme v PN za Krajinskym mostom, vystupujeme hned za kruhacom, vcuclo nas to do prvej krcmi, capuju Plzen, davame capak no a priblizne o 20 minut sa poberame dalej, po Nabrezi Ivana Krasku prechadzame smerom ku Kupelnemu ostrovu, pri Kolonadovom moste sa zvitame so svokrom, robi nam tu dokumentacne foto, pre prave prebiehajucu rekonstrukciu mosta nam to sice nevyslo pri soche Ludovita Wintera, no mame to aspon s piestanskym barlolamacom, ide o 86 rocnu bronzovu sochu muza, ktory lame barlu na prieceli mosta, cestou na ostrov prechadzajuc ponad Vah este krmime kapry, cez kupelny areal smerujeme k autu, dedko nas berie do piestanskej lodenice, sedime rovno pri zdroji, varia si tu okrem ineho aj pivecko ZiWELL, vyberame si vsetci ostrokyslu polievku, svokor rebierka, Veselko hovazdi gulasik s knedlou, ja bryndzaky a davame po dve piva, Slnava leziak, sofer nealko, zrazu mi podava ruku kamarat Ondrej (Supa), sedi hned stol vedla, spolu s partiou idu do Vysnej Boce na predlzeny vikend, panska jazda, urcite bude veselo, je 15.30 hod. a zdvihame zadky, je cas pobrat sa domov. Ako vzdy, bolo opat skvelo…

Pokracujeme zase o rok…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

RESUMÉ

• 30.7. – 2.8.2019 (4 dni/3 noci)
• Trenčianske Teplice – Piešťany
• Vzdialenosť: 50,8 km
• Čas: spolu 29.17 hod. na nohách v teréne
• Priemerne 12,7 km za 7.19 hod. /denne
• Celkové prevýšenie: 5 184 m. Z toho stúpanie 2 667 m a klesanie 2 517 m
• Priemerné prevýšenie 1 296 m /denne

> Fotky z expedície tu

> Vídeo z expedície tu

29. august – 2. september 2018

Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ PRVÝ

• Streda, 29.8.2018
• Trasa: Krásna Ves – Homôľka
• Vzdialenosť: 15,8 km. Čas: od 9.00 do 20.00 hod. (spolu 11.00 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 503 m. Z toho stúpanie 999 m a klesanie 504 m
• Nocľah: Penzión Daniel (Ilava)

Záznam z palubného denníka:

2:16 hod. posielam z postele spravu Veselkovi, oblecenie a vybava pripravene na ranne balenie. Budicek 6:45, sprcha, vazenie – holy bosy rzjbn 85kg, dedko Dudo pripravil na ranajky „ham and eggs“ a lepenaky do cesty, nabalene, opat vazenie – 114kg, z toho 3,7 kg robi stan, po styroch rokoch naberania skusenosti si so sebou beriem 29kg vahy na ramenach, to snad nemoze byt ani pravda, kazdy rok si pripominam, ze uz sa konecne musim poucit, ak to niekto citate, pripomente mi to prosim na rok, dakujem. Sadam si do auta, 8:15 sa pridava Veselko na krizovatke pri Mojej kravicke, ideme k svokrovi Milanovi, rozlucim sa s rodinou – Lidunka a Artur, nechavam tu auto a ideme so svokrom smer Krasna Ves, cez Motesice – nestihli sme zareagovat na krizovatke v Dolnych Ozorovciach, prijazd ku kaplnke na konci obce v zakrute okolo 9tej, svokor nam odovzdava ploskacku domacej palenky, Veselko skusa Bear Buster, nastastie nefuka nasim smerom – drzal to v ruke prvykrat jebo, svokor odchadza, je cas sadnut si a pripravit sa na to, co nas caka, S80 je skratka pre Strazovsku osemdesiatku, kedze mame pred sebou streku dlhu do 80km s celkovym prevysenim 8 500m, na toto si treba dat pivo, druhe, marhulku od Veselka, druhu, tretiu, stvrtu. Az teraz mi prezradza, ze ju ma z Moravy, snad neoslepneme. 10:30 🙂 vyrazame po modrej, najblizsia zastavka je Bukovinska skala, dorazili sme sem za krasneho pocasia, slniecko svieti, povieva vanok, prichadzaju nejaki ludia, dva pary, rychlo sme si potykali, zistujem ze sa cez svokra aj tatka pozname, ide o banovcanov, Jaro nas bavi historkami o jednotke, dvojke, trojke, stvorke, to boli jeho manzelky/partnerky, patka je tu s nim, je vraj fajn, rada s nim pocuva platne a pred tyzdnom boli spolu aj na koncerte Suzi Quatro, porobime si spolocne foto a odchadzaju opekat na Velke luky (530 mnm), my sa este kochame vyhladom na trebichavsku dolinu vlavo a dedinky popri toku Bebravy az po Banovce, viditelnost na jednotku, vidime gaboracky aj tatrovacky komin. 13:00 vyrazame smer Baske, ½ dna za nami 5/6 trasy pred nami, na Velkych lukach je ruch, chatari vyuzili den volna, na kazdom kroku je tabula s upozornenim na zvyseny vyskyt medveda, mame dobre tempo, bez prestavky prichadzame na Baske (954mnm) o 15:15 hod., vrchol dnesneho dna, nikde nikoho, sme tu sami, prichadzaju traja cyklisti z Omsenia, musel som im povedat ze som sa u nich v kostole zenil, Veselko im musel povedat, ze nie triezvy, prechadza okolo nas Stevko Adamicka na terennom vozidle, potom prisiel Alex z BN, vracia sa spat do Krasnej Vsi, vyuzil pekny volny den na vylet, sam – bol jednoducho sam, dobre to poznam, tiez som si presiel obdobim, kedy som sa prestal hladiet na druhych, bo by som sa nikde nedostal a nic nevidel. Veci sa nam preschli, Veselko si zalepil otlak, doplnili sme sily, o 16:50 vyrazame smer Homolka, zatial stale nevieme, ci nas chatar necha prenocovat, volal som mu pred tyzdnom a povedal mi, ze tam ma deti, ze nebude riskovat pokutu z hygieny kvoli nam, prechadzame slnieckom zaliatymi lukami, po dlhsej prestavke na Baske sme stvrdnuti, tempo vsak mame svizne, turistov nestretame, no oproti islo terenne vozidlo s posadkou, obiehal nas jeden cyklista a minali nas s rachotom aj dve crossy, celkom slusna premavka v lese, prichadzame na luky pod sedlom Trtavka, slnko uz je schovane za horizontom, fotime si Vapec ktory ma byt vrcholom zajtrajsieho dna, cesta zo sedla nam pride nekonecna, postupne sa stmieva, uz je sero, kto bol niekedy o tomto case v lese mimo obydlia, ten vie, ja sa dostavam do krizy, tahaju ma vonkajsie vazy na oboch kolenach a po celom dni uz dost citim aj trapezy, Veselko udava tempo a zo strachu pred medvedmi fuka permanentne do pistalky, dlhy lesny usek nas prekvapil, konecne vidime z dialky prechadzat po hlavnej auta, blizime sa, okolo 20tej prichadzame pred chatu Homolka, na dverach citame oznam, ze chata je pre verejnost zatvorena, vchadzame s malou dusickou dnu, vonku su pri ohni deti, v bufete sedi pan majitel a pozera tv, je tu za barom rozsvietene, pozdravime a popytame sa na moznost prenocovat, hned to zavrhol, povedal ze by z dvoch turistov neprezili a maju tam pocas celeho roka deti, ze nebude riskovat pokutu od hygieny keby nas tam nechal, nemohli sme si kupit ani teply caj, no a po celom dni v terene nam neponukol ani vodu, my sme boli bez zasob a znacne uplastovani, v podstate nas svojim chovanim tak zaskocil, ze sme neboli schopni na to ani reagovat, nikde v horach sme sa s niecim podobnym doteraz nestretli, ked som sa ho pytal kde vonku si mozeme zlozit stan, odbil nas poslednou vetou „neporadim vam“ a uz si iba dosledoval nas odchod z chaty aby mohol za nami zamknut, deti boli stale vonku pri ohni. S otvorenymi hubami neveriacky odchadzame nazad pozriet sa na parkovisko pod vlekom, cestou pozerame na zastavkach SAD ci nam o tomto case nahodou nieco nepojde nizsie kde by sme doplnili zasoby a prespali, o 20:45 ide bus smer Dubnica, na lavickach zatvorenych bufetov pri vleku sa za tmy svietiac si lampasmi prezliekame do sucheho, davame domov vediet ze sme ok, nastupujeme do autobusu, Veselkovi sa nedari dovolat do turistickej ubytovne v Dubnici, podarilo sa mi najst cosi v Ilave kde by sme mohli hlavy zlozit (nie vsak miesto, ktore ta mozno napadlo ako prve), ide o penzion Daniel, hned tam volam, vysvetlujem nasu situaciu, pan je ochotny ubytovat nas, hovori nam ze sme uz stvrta dvojica u neho v penzione ktora ho vyhladala na zaklade rovnakej skusenosti z Chaty Homolka, davam mu OP, zjednavam „turisticku“ cenu, vychadza nam v ustrety, ponuka nam dzus, no chceli sme radsej caj, dal nam 4 vrecka gratis, nakoniec to vsetko dobre dopadlo :-), davame sprchu, caje, Veselko aj svacinu, zbavili sme sa kliestov, obaja sme mali po jednom velkom – uz dobre napapanom, optimalizujeme dalsie dni nasej expedicie, nestihol som napisat ze Veselka pri vystupovani z busu seklo v krizoch, prvy den nam dal zabrat viac ako sme cakali, vieme ze rano to bude tvrde, Veselko uz dobru 3/4hodku pochrapkava, idem aj ja, hodiny ukazuju 0:40…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ DRUHÝ

• Štvrtok, 30.8.2018
• Trasa: Homôľka – Horná Poruba
• Vzdialenosť: 8,0 km. Čas: od 11.55 do 18.45 hod. (spolu 6.50 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 152 m. Z toho stúpanie 401 m a klesanie 751 m
• Nocľah: Drevenica s krbom (Čičmany)

Záznam z palubného denníka:

7:30 budicek, ranna hygiena, 3x marhulka ako dezinfekcia, cajik, v penzione si po dohode s majitelom nechavame stan a dva spacaky, s Michalom z Dubnice (svagrinej snubenec) sa mi podarilo dohodnut ze nas odvezie na Homolku autom, autobusove spojenie je zalostne, odchadzeme z penzionu o 9:15, v potravinach doplname zasoby, rohliky, po 3 plechovky piva, 40dkg sunky 92% podiel masa, 2x karicka v crievku – ranajky ako vysite, cakame na Michala, cas si kratime v miestnej krcme, kde capuju Svijany, 10:20 prichadza Miso, berie nas aj s kamosom Vladom na Homolku, dohodli sme s nim rovno aj odvoz z Koseckeho Podhradia do Cicmian, moc nam pomohol (btw. povodna trasa bola planovana s cielom v Zliechove, no nakoniec sme skoncili v Hornej Porube :-)). Pod vlekom davame ranajky, je pekny slnecny den a my uz sa tesime na Vapec, 11:55 vyrazame, zastavili sme sa aj u pana majitela Chaty Homolka, boli sme podakovat za vcerajsiu „pohostinnost“, v podstate sme mu chceli iba nastavit zrkadlo s cielom, ze mozno zmeni do buducna pristup a dalsi turisti tu obidu lepsie ako my, urobili sme si s nim aj kratke video na zaklade ktoreho dostal internu prezyvku „Aco“, tymto slovom zacinal kazdu vetu :-), no ideme dalej, tato vec uz je za nami a my si opat vychutnavame prirodu, hned v uvode sme sa popasovali s tym strmacikom od chaty cez luku lesom az na hreben, uz sa nam ide dobre a aj lahsie (v mojom pripade o 4kg = stan a spacak), je krasne slnecno, schadzame padakom dolu a cez luky s peknym vyhladom na Vapec opat prechadzame lesom a priblizujeme sa k nasmu cielu, oddychujeme na mieste znamom ako Srvatkova luka (770 mnm) s velkym ohniskom pod pristreskom s plechovou strechou kde sa da aj byvakovat, je tu pekne no zdvihame sa a ideme dalej, zacina drina, prechadzame sedlom Paluch, v tychto miestach prekonavame najvyssie prevysenie dna, prechadzame popod vrchol okolo malej jaskyne a uz sme tu, Vapec (956 mnm), asi najkrajsi kopec aj s peknymi vyhladmi na okolie s relativne dobrou dostupnostou od BN, je 16:00 hod., z vrcholu vsak rychlo schadzame nizsie sadnut si do travy, odhana nas hejno okridlenych mravcov, mame ich vsade, vlasy, ruky, krk, vaky, este dobre ze nestipali, bufetime, naberame v zavetri energiu, o 17:40 sa po necelych dvoch hodinach kochania zdvihame, zaciname zostupovat smerom na Hornu Porubu, zostup boli viac ako vystup, prsty narazaju na spicky topanok, podarilo sa nam stratit zltu znacku, Veselko sa hrnul dopredu, tak som ho pocastoval niekolkymi vrucnymi slovami, no do obce nakoniec bez problemov dorazime, hladame pohostinstvo, nasli sme, dame po 3 piva, miestni nam chceli popytat aj po jednom no slusne odmietame, stalo sa nam to asi prvykrat, nie ze nam popytali ale ze odmietame, no rozumieme si …a hlavne pri ubytovavani sa potrebujeme suvisle rozpravat aby nas neposlali prec, o 19:45 prichadza Mino, berie nas na Misovom Jeepe do Cicmian, ubytovanie sa mi podarilo v priebehu dna zabezpecit u p. Gunisovej kde sme mali povodne spat az zajtra, do drevenice prichadzame za tmy, vita nas Natalia, dcera p. Gunisovej, za vybornu cenu tu mame k dispo spalnu, kuchynku a kupelnu s wc, nad nase ocakavania, sedime v kuchynke a popijame, pridava sa k nam Natalia, mile dievca zo Ziliny, mali sme tak prijemnu spolocnost, davame si spolu syr a klobasu, debatime a stale je o com, zbehlo to rychlo, uz je hodina po polnoci, ideme spat, 1:15 nastavujem budik na 8:00…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ TRETÍ

• Piatok, 31.8.2018
• Trasa: Čičmany – Strážov – Čičmany
• Vzdialenosť: 11,4 km. Čas: od 11.00 do 18.05 hod. (spolu 7.05 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 126 m. Z toho stúpanie 563 m a klesanie 563 m
• Nocľah: Drevenica s krbom (Čičmany)

 

Záznam z palubného denníka:

8:00 budicek, Natalia pripravila kavicku, ideme do potravin nakupit zasoby na dalsie dva dni, v sobotu je statny sviatok (Den Ustavy SR), ranajkujeme, vypili sme caj a o 11tejvyrazame na Strazov, vela veci sme z vakov vylozili a nechavame si ich v drevenici kedze tu spime aj dalsiu noc, ideme po cervenej E8 –  Ceste hrdinov SNP, kusok po asfaltke, neskor pokracujeme cez luky vpravo, zatial este nestupame no uz sme dopoteni, slniecko nas sponzoruje, prechadzame okolo stada ciernych krav ktore sa schovavaju v chladku pod korunami stromov, priebezne fukame do pistaliek lebo sa nam to tu javi ako raj medvedov – ovocne stromy, hustina, potok a nikde nikoho. Prichadzame do lesa, zaciname stupat, je to drina, stretli sme dve trojice turistov, na luke nad lesom aj starsi par, co schadza do Zliechova, otvara sa nam tu pekny vyhlad na severnu stranu, kde dominuje Klak, prichadzame o 14tej na najvyssi kopec nasej expedicie S80: Strazov 1 213 mnm. Je pekne, slnecno a mozeme sa kochat vyhladmi na Sulovske skaly, Manin, Javorniky az po Vapec a Homolku, je to tu na paradu a tak rozkladame bufet, robime si vrcholove foto, davame nieco pod zub, tiez nejake to pivko a palenku, vychutnavame si to tu plnymi duskami, prichadzaju dvaja turisti, chalani chodia pravidelne, maju to sem cca 6km z Pruziny, ponukame ich Becherovkou, hned mame k sebe blizsie, pospominame nejake tie prihody z hor/kopcov, spolocne sa dobre nasmejeme, oni uz schadzaju dole do Cicmian, odporucili nam miestnu krcmu kde vraj capuju dobre rezane, tak sme predbezne dohodnuti ze sa tam stretneme, oni sa budu potom vracat opat sem hore a kusok nizsie pod Strazovom budu byvakovat, volame este domov, posielame aj fotky aby nam manzelky/partnerky verili, ze sme naozaj na expedicii, je 16:20 a my zaciname zostupovat, cesta nam usla relativne rychlo, rec nestala, predebatili sme to od hora az dole po hlavnu asfaltovu, dobre sme sa opat nasmiali na prihodach z tinedzerskych cias, este na Strazove som Veselka namotivoval na bryndzove halusky a tak sa uz tesime na penzion Javorina, prichadzame sem 18:05, pytame si bryndzaky s dvojitou slaninkou a capovane, ERB je fajn, nikdy nesklamal :-), halusky boli vyborne, no este nam chuti nieco kyselkave, na tabuli vidim napisanu kapustnicu a je rozhodnute, davame opat po jednom capaku, kapustnica vyborna, tato zastavka predcila nase ocakavania a my sa mozeme pokojne pobrat do drevenice, boli sme uz prezleceni do sucheho a aj dlhy rukav, no napriek tomu nas trasie mierna zimnica, aspon u mna to byva obvykle znakom unavy a vycerpania, na chate sa zoznamujeme s p. Gunisovou st., uz vieme po kom zdedila Natalia svoju krasu a aj prijemne vystupovanie, majitelka drevenice pracuje v skolstve a je velmi mila, energicka, prehodime par slov, odchadza na chvilu k susedom naproti pogrilovat, ked sa vrati, este debatujeme, dava si s nami aj becherovecku, je malinko po 22hej a my sa zberame spat, zajtra nas caka najnarocnejsi den z celej expedicie, telo potrebuje dobre zregenerovat, z chaty uz si budeme brat so sebou komplet naklad…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ ŠTVRTÝ

• Sobota, 1.9.2018
• Trasa: Čičmany – Temeš
• Vzdialenosť: 16,4 km. Čas: od 9.15 do 18.50 hod. (spolu 9.35 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 2 067 m. Z toho stúpanie 971 m a klesanie 1 096 m
• Nocľah: Temeš (u p. Bernátovej na chalupe)

Záznam z palubného denníka:

7:30 budicek, p. Gunisova nam pripravila caj a kavicku, vonku je trochu zastrete, no verime ze nas pocasie podrzi, caka nas narocny den v terene, balime, dnes uz ideme s plnou vahou, je 9:15 a my vyrazame od drevenice, lucime sa, bolo nam tu prijemne, pristup pani majitelky aj dcery bol vyborny, miname malebne pomalovane chalupky, ideme po zltej na Lazovy vrch (856 mnm) ponad dedinu, prechadzame lukami za vybornych podmienok, slniecko svieti, riadne sa potime, 10:20 sme na vrchu, doplname energiu, slivovicka a iontak, najblizsi checkpoint je Cicmanske sedlo, prechadzame lesom hore dole, niektore stupania nam daju zabrat viac ine menej, ideme sviznym tempom, chceme si vytvorit dostatocnu rezervu kedze mame toho pred sebou dnes este vela a az v zavere najnarocnejsi usek, les sa strieda s lukami, presli sme uz aj sedlo Kolenova (786 mnm), pokracujeme smerom sedlo Obsiar, po pravej strane vidime Strazov, Vapec aj Homolku, vlavo Klak, pozerame smerom na Maguru a vidime ze tam prsi, dufame ze nas to obide, nestalo sa :-), uz o chvilu prsi aj nam, zatial stale pokracujeme, prechadzame lesom a poskytuje nam nad hlavami dokonalu prikryvku, miestami aj menej dokonalu, oproti vlavo nad Rudnom su hromy/blesky, blizime sa do sedla Obsiar (777 mnm), tu uz su luku a opat sa rozprsalo, asi 10 sekund predtym som Veselkovi povedal, ze nas to obislo a sme v pohode, skryli sme sa teda pod liestinou a cakame kym si poprsi, cas si kratime doplnanim tekutej energie do dalsich metrov, bavia nas tiez dvaja chalani na crossach ktori si tu trenuju na strmaku kolmo hore, je 13:45, dazd ustal a my sa pomaly zdvihame, pokracujeme, prechadzame cez sedlo Obsiar okolo kaplnky, dalej po cervenej smer Pod Obsiarom (792 mnm), za vylozene nepriaznivych podmienok by sme volili zostup do Cavoja,  je to odtialto zo sedla 15 minut peso, Veselko si pri pohlade na okolie spomina, ze tu uz bol pred rokom v lete s kamaratom Fazom a partiou na terennom aute, vychadzali vtedy z Chvojnice. O 14tej z pod Obsiaru sa pustame do najtazsej casti, mame pred sebou cez 300 vyskovych metrov a podla smerovnika 1:25 slapania hore, ideme nato, nohy som mal dobre, tahal som nas cele stupanie, za rezkeho tempa bez prestavky prichadzame na vrchol Mala Magura (1 101 mnm) o 14:42, super vykon, dali sme to aj s nakladom ako PANI, topku dnesneho dna sa nam podarilo dosiahnut, po zltej nas caka zostup do Temesa, este predtym sa pokochame na Temesskej skale, na Magure nam trochu prsi, druhykrat sa dnes prezliekame do sucheho a davame na seba aj nieco pevnejsie, bo sa ochladilo, zahrievame sa tekutym teplom, sedime a debatujeme, do toho prichadza Alex, ten co sme sa s nim stretli na Baske, neverime vlastnym ociam, keby to naplanujeme, tak sa to takto celkom urcite nepodari, hned ho ponukneme „vrcholovym“, prekvapil bo si dal za jeden, rozpravame mu o vsetkom co sme zazili, robime si na pamiatku spolocne foto, Alex o 16tej odchadza spat do Bojnic, ma pred sebou cca 3 hodky v terene, bola to pekna chvila, stretnut sa opat takto v horach, je 16:30 a schadzame aj my, zostup zatial celkom fajn, prichadzame okolo 17:15 na Temessku skalu (910 mnm), pekne vyhlady, od obce nas deli priblizne 500 vyskovych metrov, Suchy aj Cierny vrch sa zdaju na dosah, no je to iba zdanie, uz nam neprsi, je skoro bezvetrie, davame si na partizana posledne pivo, Veselko robi video, chce po mne zaverecnu rec, nakoniec to skonci pri Arturovi, ved pozrite tu: https://youtu.be/U3A4zi26Gqk

Okolo 18tej zaciname po zltej schadzat do dediny, zostup po mokrom terene aj s tazkymi batohmi na ramenach nie je nikdy nic prijemne, no zvladli sme to, nad obcou sme sa zastavili pri pamatniku dvoch padlych partizanov v 2. sv. vojne, vedie k nim niekolko strmych schodov prerastenych machom, cestou spat idem na zadok, bolo stastie ze ma Veselko zachytil za ruku bo by som sa tam klzal po riti dole do dediny este teraz, bolo to typicke stastie v nestasti, spominame na minuly rocnik – predoslu expediciu, ked sa mi nieco podobne stalo na mokrej betonovej kocke pri studnicke cestou z Velkeho Choca, prechadzame par metrov po asfaltke a sme rovno v strede dediny pri krcme, tu som bol dohodnuty s p. Bernatovou, tak jej volam ze sme uz na mieste, o 5 minut prichadza aj so synom, nasa chalupa je rovno pod krcmou – cize pri prameni, odovzdava nam kluce a dava instrukcie, predbezne sme dohodnuti ze nas jej syn rano okolo 9viatej zavezie do Liestan odkial budeme v nedelu pokracovat v nasej expedicii, vybalime veci a hlad ideme zahasit smadom ponad chalupu, klasicka krcma kde zastal cas, nafajcene, v TV ide National Geographic, a to v case vecernych sprav, iba si domyslam ze politika by tu mohla byt pre miestnych iskrou od ktorej ju uz iba kusok k ohnu a riadnym plamenom :-), neskor sa nam to potvrdzuje, miestni debatuju a popijaju, capuju Starobrno, na nase mile prekvapenie vidime v regaloch za pipou malinovky Quart, hned zistujem od mladej krcmarky ako sa predavaju, vraj dobre, piju sa, pytame sa ci si mozeme sadnut aj vonku, vynasame si jeden stolik a styri stolicky kedze si chceme vylozit aj nohy, pri pohlade na nasu chalupu vychutnavame pivo a slane chipsy, o chvilu nam vsak zacina prsat tak vsetko balime a ideme si sadnut nuter, tam uz sa komunikacia medzi miestnymi vyostruje a jeden z nich to ma znacne nahnute, idu po nom vsetci, vonku riadne prsi, ja uz pozeram v mape cestu ktora by bola pre nas zajtra najschodnejsia ak bude teren mokry, sedime v boxe pod krasnym obrazom chalup v Temesi nad ktorymi dominuje Temesska skala, dame este asi po dve alebo po tri piva, dvoje chipsy a presuvame sa na chalapu, tu este co to popraceme z nasich zasob, Veselko urobil aj cajik, nalada je dobra, mozete pozriet tu: https://youtu.be/kmTnrig9m7M

…no vonku chcije a chcije, nepretrzite od zotmenia a okolo chalupy cestou dole huci poriadne vela vody, pozerame si cez you tube video „skokani, motorkari, a pan ucitel“, smejeme sa az placeme, po narocnom dni ideme spat okolo 23tej, nie sme finalne rozhodnuti ako sa zariadime rano, no je mozne ze uz do terenu nepojdeme, uvidime, rano mudrejsia vecera…

 

DEŇ PIATY

• Nedeľa, 2.9.2018
• Trasa: z Temeša autom domov do BN

Záznam z palubného denníka:

Budicek o 7:30, citime sa uz tretie rano po sebe dobre, najhorsie to bolo hned po prvej noci, kedy sme rano citili „opotrebenie materialu“ ako zvyknem hovorit nasmu fyzickemu vycerpaniu, prsalo skoro celu noc a teren je zly, ak by sme boli v druhom dni, tak bez vahania pokracujeme, no nas dnes caka den posledny a racionalne vyhodnocujeme, ci ma pre nas zmysel za nie prilis optimalnych podmienok ist do toho, riskovat zranenie na klzkom terene sa nam vzhladom na predchadzajuce krasne 4 dni nechce, nikdy sa nedozvieme ci sme urobili dobre, no za nasim rozhodnutim si stojime obaja rovnako a mame v tom jasno, pisem tatkovi a na 8:30 sme dohodnuti ze pride po nas, expediciu sa nam tak nepodarilo dotiahnut do konca podla povodneho planu, no niekedy by mali ist asi plany bokom a je fajn riadit sa aj zdravym rozumom takpovediac „tu a teraz“ za aktualnych podmienok vyhodnotit vsetky pre a proti, koncime tak s usmevom na tvarach, pretoze mame za sebou nadhernu vydarenu stvordnovku v Strazovskych vrchoch. Sice sa nam podarilo zmenit planovanu S80 na S50, no aj tak to bolo na paradu 🙂

Pokracujeme zase o rok…

 

pre všetky fotky z expedície klikni sem

RESUMÉ

• 29.8. – 2.9.2018 (5 dni/4 noci)
• Krásna Ves – Temeš
• Vzdialenosť: 51,6 km
• Čas: spolu 34.30 hod. na nohách v teréne
• Priemerne 12,9 km za 8.38 hod. /denne
• Celkové prevýšenie: 5 848 m. Z toho stúpanie 2 934 m a klesanie 2 914 m
• Priemerné prevýšenie 1 462 m /denne

> Fotky z expedície tu

> Vídeo z expedície tu

29. august – 1. september 2016

Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ PRVÝ

• Pondelok, 29.8.2016
• Trasa: Biely Potok – Chata na Grúni
• Vzdialenosť: 15,1 km. Čas: od 7.45 do 20.00 hod. (spolu 12.15 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 2 655 m. Z toho stúpanie 1 530 m a klesanie 1 125 m
• Nocľah: Chata na Grúni

Záznam z palubného denníka:

0:58 a zacinam mat pocit, ze som pripraveny. Oblecenie zabalene, rano doplnim esus a mozeme vyrazit. 1:27 je cas ist spat. Budik nastavujem na 4:00 hod. Pocas dna potrebujem vybavit dva dolezite maily. To len aby som nezabudol. Pospal som si 2,5 hodiny. Rano vsetko podla planu …az do momentu, kedy mi Veselko vola, ze je pred domom. Upsss, je uz 4:30. Prisiel presne podla dohody. Nestiham. Zacina sa boj s casom. To uz ma povzbudzuje aj tatko: „to nestihate, budete letiet ako blazni, z kukurice vam zverina vybehne…“. Vak cez jedno plece, fotak, satka, okuliare, rajciny, slivky, slapky, palice, sedak, skoby, sacky, vesta a pivo – toto vsetko v rukach. Vazil som do 107 kg nalozeny. Na samotnu batozinu to vychadza nieco cez 20 kg. Sadam do auta, Veselko za volantom, Majca (Veselkova sestra) ako spolujazdec. Auto sa pohlo 4:44. 5:15 nam odchadza rychlik z TN. Vnutorny stres, svietim si vzadu mobilom, balim. Zacina mi byt zle, Veselko tlaci 130 km/hod., v TN dve cervene na semaforoch, auto zastavilo, rozleteli sa dvere, utekam prvy kupit listky, pani pri okienku ma upozornuje ze o minutu nam to odchadza z dvojky nastupista. Veselko drzi stanicne dvere, bezime ako o zivot, kricim pred vchodom do podchodu na vypravcu, aby nam pockali. Nastupili sme do vlaku a ten sa pohol. Sedime vo vozni pre mamicky s detmi. Veselko ponuka jablcko, ja sa vydycham a otvaram pivo. Uz sme v klude. Vezieme sa. V Ziline na stanici riadny ruch takto z rana, presuvame sa peso smerom na autobusovu stanicu. Spominame na skolenia v h. Polom, prechadzame okolo zastavky kde som cakaval na trolej smer intraky Velky Diel. Na stanici sme zhliadli taxikarov, tak som sa pustil do vyjednavania. Ceny som si predtym zmapoval na webe. Chceli 30, bol som ochotny dat 20, dohodli sme sa na 25. Ako v Turecku 🙂 7:15 sme na znacke, v h. Diery davame kavu, po jednom, posledne upravy vystroja a o 7:45 vyrazame do terenu. Cesta dierami nam trochu preverila kondicku a hlavne lytka. Vody dost, lavky a rebriky zrenovovane, zastavili sme sa aj v bufete – asi tak v strede celej tiesnavy – no nebol este otvoreny. Cestou spominame na casy, ked sme tu boli spolu velka partia…este z cias nasho spolocneho posobenia v poradenstve. Pripajam aj dokumentacne foto:

 

Je tu nadherne. Dokonca az prebytok …zial ludi. A to je asi jedina skvrna na celom vystupe. Po 10tej prichadzame do sedla pod Tanecnicou. Okrem nas tu bufeti tak do 30 turistov. Je nadherne, slnecno, tricka davame dole, vyzuvam tiez topanky a ponozky, susime, davame po jednom, svacinku co mi tata pripravil a pivecko. Robim spolocne foto partii od vedla, prestriedame sa a uz mame spolocnu fotku s Malym Rozsutcom na pozadi aj my. O 11tej vyrazame do sedla Medzirozsutce (1 200 m.n.m.). Posielam sms na Chatu na Gruni, aby s nami pocitali. Zaciname stupat na Velky Rozsutec, slniecko nam trochu stazuje vystup, potime sa a lapame po dychu. Turistov je na chodniku vela, mame za sebou aj malu krizu, idem z chodnika bokom, pozriet si kvociac Stoh a sedlo Medziholie :-), Veselko zatial pochilloval, stupame dalej, prichadzaju retaze a zapcha na turistickom chodniku, spotene ruky sa po retaziach smykaju, rukavice by padli vhod. Najvyssi vrch (1 609 m.n.m.) nasho prveho dna hrebenovky dobyjame o 13tej. Davame spolocne foto, mali sme stastie, ze pri krizi sme sa na moment ocitli sami. Chvilu po nas uz sa tam fotila partia cez 15 turistov. Fuka vietor a zacina sa aj zatahovat, vynimocne nedavame ani vrcholovy a zaciname klesat do sedla Medziholie (1 185 m.n.m.). Zapcha pred nami, tiez za nami, spomenuli sme si az teraz, ze tuto trasu uz v nohach mame a to nam dodava sil, cestou dole miname partiu pokerovanych dievcat, pohlad na ne posilnil nasu moralku, prichadzame do sedla o 14:14, pozerame na Stoh a vyzera to na dazd, rozhodli sme sa pockat, oddychnut, zvazit dalsi postup. Vsade naokolo prsi, iba tu nie. Nalada v time je zatial dobra, davame si svacu, palenku a pivo. Okolo nas postupne prechadzaju turisti, ktorych sme cestou do sedla minali, vracaju sa spat, vyhnal ich dazd, niektori aj behom. To uz zacina prsat aj nam, davame na seba prsiplaste, prekryvame batohy a skryvame sa do lesika nad sedlom v stene Velkeho Rozsutca. Debatujeme, pozorujeme dazd, cez sedlo prevalujuce sa hmly, spominame na stare zlate casy. Po cca dvoch hodinach dazd ustal, vyrazame traverzom popod Stoh, o nieco viac ako dve hodiny by sme mali byt na chate. Stoh zial nedame. Od sedla az po Chrbat Stohu nestretame na chodniku ziadneho turistu, brodime sa blatom,  prechadzame cez malincie az na hreben. Tu zazivame moment, po ktorom sme obaja tuzili uz naozaj velmi dlho. Oproti na bubne Stohu som zbadal medveda. Nebol som si isty, tak ho ukazujem Veselkovi, ten mi dava za pravdu. Hned si pripijame, selma je v dostatocnej vzdialenosti. Plni nadsenia smerujeme na Poludnovy Grun (1 460 m.n.m). Cestou je veterno, no priamo na vrchole sa zrazu vycasi a pred nami sa otvaraju krasne scenerie. Fotime o sto-dvesto, davame si „na partizana“ posledne Veselkove pivo, vodu nemame obaja uz cca 30 minut, napriek tomu si vychutnavame uzasne podmienky a po celom dni aj samotu. Caka nas zostup dole. Kolena nam po celom dni slapania hore a dolu uz davaju najavo svoje opotrebenie. Teren je mokry, cierna zjazdovka, zostupujeme opatrne, no idem aj po zadku, na zaver dna dost zaberacka takto prudko dole. Na chatu prichadzame tesne pred 20tou, trochu od blata, chatarka nas privitala so slovami, ze by sme boli trapni, keby neprideme v takomto pocasi poriadne zablateni, davame si cesnacku a pivo, chata je dobre vykurena a riadne nas rozpaluje, taky prijemny utlm, ideme sa ubytovat, mame dvojku s poschodovou postelou, vlastne umyvadlo a pitnu vodu, na prizemi spolocne toalety, sprchy, susice na topanky (a ponozky). Sadame opat pri vycap a davame orosene, jedno, druhe, tretie, stvrte…a vedieme pri tom dolezite debaty. Poberame sa odpocivat k nam na poschodie, este sprcha, v perinach pisem posledne slova do palubneho dennika a o 23:30 zhasinam svetlo.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ DRUHÝ

• Utorok, 30.8.2016
• Trasa: Chata na Grúni – Chata pod Chlebom
• Vzdialenosť: 7,0 km. Čas: od 11.43 do 20.00 hod. (spolu 8.17 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 229 m. Z toho stúpanie 837 m a klesanie 392 m
• Nocľah: Chata pod Chlebom

Záznam z palubného denníka:

O 7:30 budicek, na izbe mame napriek pootvorenemu obloku horko, pretieram oci, davam si vodu a preberam sa postupne k zivotu, citime opotrebovanie materialu, svaly su stuhnute, o 8:00 schadzame z poschodia dole, v spolocenskej miestnosti sme sami, cajik, prazenica, dzem s maslom a chlebom, pripajaju sa dvaja anglicky hovoriaci turisti a dvaja chlapi spoza rieky Moravy s detmi, obaja po dve a obaja komplet par (chlapec aj dievca), dopriali mamam oddych. Vonku je zastrete a mokro, no malo by sa to v priebehu dna rozist. Do 10tej odovzdame izby, dame kaficko a hned v uvode nas caka poriadna zaberacka, 490m/1600m (vyska/dlzka), cierna zjazdovka, bude to smykat, no ked sa dostaneme hore na hreben, uz to bude easy, dnesnym vrcholom bude dosiahnutie nedalekeho Chlebu a odtial sa uz iba presunieme na chatu, kde budeme chillovat aj nocovat. Je 11:12 a my sedime stale na chate, debatujeme s chatarkou, ponuka nam miestnu specialitu – Grunovku – borovicku s horcom, nemozme odmietnut, davame tiez capaka…rovno druhe a …dost. Cez oblok na protilahlom svahu vidime past sa dve srny, postupne na chatu prichadzaju viaceri „sviatocni turisti“ – rodiny s detmi. 11:43 zaciname sa obuvat do svahu, tempo primerane, priebezne odfukujeme, miname niekolko „turistov“, ktori sa na hreben – do Snilovskeho sedla – vyviezli lanovkou, smerom na Chleb presli po hrebeni par metrov a tadialto schadzaju do Stefanovej alebo Horneho dvora. Na Poludnovy Grun prichadza Veselko o 13:10, ja 6 minut po nom, mame najtazsi usek dna za sebou, hladame zakryt pred vetrom, kde sa zlozime a pochillujeme. Sedime, kochame sa vyhladom na okolie, zamracilo sa a zacal fukat studeny, obliekame dlhy rukav, dobra nalada nas neopusta, dotiahli sme Veselkove jablcko a plynulo prechadzame na moj horec. Davame si tiez svacu, bufetime nakoniec skoro dve hodinky, vybavujem sluzobne hovory, opat sa kochame krasnym vyhladom na Rozsutce a obdivujeme okolie, aj turistov je uz pomenej, teraz je to to prave orechove. Pustame sa do hrebena, postupne prechadzame Steny, ich severny vrchol 1 535 m.n.m. a juzny 1 572, miname chlapca v modrom, oslovuje ma „dobry den“, chalan mal chlpatejsie lytka ako ja, zub casu vsak nezastavis. Stretame turistov, ktori nam nukaju listky na lanovku, zakupili si obojsmerne a na hrebeni sa rozhodli, ze zidu aj po svojich. Prechadzame cez sedlo za Hromovym a tesime sa na vrchol dna – Chleb (1 646 m.n.m.), uz z dialky nas zaujal svojou clenitostou, taky nejednoznacny. Je zastrete a fuka silny vietor, hladame zavetrie, no nedari sa nam, ako keby sa tu vietor otacal neustale o 360stupnov, kratka zastavka, posilnujeme sa, vtom zbadam skratku na chatu pod Chlebom. Hovorime si, ze „kazda skratka trva velmi dlho“, no aj tak sa mi podarilo nakupit Veselka, schadzame od Chlebu priamo k chate, mimo znacku, vychodeny chodnik najskor priam bil do oci, postupne sa vsak stracal, az vyustil do hustej kosodreviny. Od lucky pod nou nas delilo snad 50 metrov, no nikdy v zivote som nemal take pochopenie pre prislovie „tak blizko a predsa tak daleko“ ako prave teraz. Bolo vidiet, ze v minulosti bola cesta aj udrziavana, no dnes uz zial nie. Tak prerazam cez konare ihlicnanov, miestami vaham ci ist dalej, no vratit sa by znamenalo priznat omyl a stratit niekolko minut naviac, tak busim dole co to da a povzbudzujem Veselka, lucka uz je na dosah, huraaa …sme z toho vonku :-). Hladame vhodne miesto na usadenie sa, kde bude bezvetrie, makko a sucho pod zadkom. Taham Veselka intuitivne na juznu stranu hrebena, su tu cucoriedky aj brusnice, davame po pive, no je tu chladno a veterno, trasiem sa od zimy, Veselko ma bundu a je v pohode, mne sa nechcelo obliekat. Dari sa mi prehovorit ho na dalsiu skratku – kolmo dole na turisticky chodnik, smerovnik Kopiska vidime a je priam na dosah. Cestou k nemu davam v cucoriedkovisku najskor dvojity odpichnuty Rittberger a kratko za nim nasleduje aj Axel, na chodnik schadzam s ubolenym zapastim a laktom, neskor uz citim aj rameno, potvrdzujeme si ze „kazda skratka trva naozaj velmi dlho“ …a niekedy aj trosku boli, tesime sa uz na chatu pod Chlebom, stretame tu opat mladych nemcov, ktori stanovali aj pri chate na Gruni, obsluha nas milo prekvapi, vycari usmev na tvari, je tu plno, capuju aj Bernard 12, sme dojati, mlada chatarka nas ubytuje na izbe Chleb – naproti izbe Krivan. Na 12m stvorcovych su ulozene tri 3-poschodove postele, teda spolu 9 lozok, 5 uz je obsadenych, berieme si dve lozka pre seba, obaja na druhom poschodi, navliekame obliecky, zacina ma rozpalovat, beriem so sebou penazenku a baterku, objednavame si u mladej chatarky pivecko, jedno, druhe, tretie… postupne sa turisti vytracaju do stanov a na izby, zostavame sami s chatarkami a jednym parom, co priniesol nejake zasoby zdola. Na sprchu to uz nevidime, iba mlkvo sedime, vychutnavame atmosferu, Veselko uz dopisal svoju osobnu vsuvku do palubneho dennika (k zhliadnutiu bude iba pre par jedincov v nasich dvoch fotoknihach), pozical si pero a papier, chystame sa prejst do izby za ostatnymi, v tom nas chatarka oslovi ci si nedame po horci, tak si davame a prisadneme si k nim, rozpravaju nam preco musia mat bar oficialne zatvoreny uz o 22hej, v minulosti tu mali ostaru, majitel je vraj rovnaky aj na chate pod Suchym, vsetci sa zberaju spat, zostavame posledni, zhasiname o 0:30.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ TRETÍ

• Streda, 31.8.2016
• Trasa: Chata pod Chlebom – Chata pod Suchým
• Vzdialenosť: 13,4 km. Čas: od 10.00 do 20.00 hod. (spolu 10.00 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 711 m. Z toho stúpanie 683 m a klesanie 1 028 m
• Nocľah: Chata pod Suchým

 

Záznam z palubného denníka:

Budik mam nastaveny na 8:30, no nedari sa mi ho dockat, budim sa uz o 6tej, na izbe je ruch, vsetci sa uz vypratali, aj tato s detmi, aj jeden starsi par, je 7:11 a na izbe uz sme iba my dvaja, do 8mej treba vypratat a vyzliect navlecky, priamo z postele mam krasny vyhlad na Chleb, len chrumky vytiahnut z ocu, od skoreho rana sa do svahu pod nim opiera slniecko. Po rannej hygiene a caji vychadzame pred chatu za stol, davame si capaka a ranajkujeme, prihovara sa nam jeden turista (neskor zistujem, ze ide o Luba) a pyta sa odkial ideme, davame sa do debaty a idem po druhe capovane, chatu prave zacinaju pratat, bude cca 30 minut zatvorena, chatarka to dava dost nevyberane najavo kazdemu, kto vkroci, z debaty s turistickym parom vyplynulo, ze Lubo je zo Senice a Janka z Nitry, po niekolkych minutach spontanne nahlas poviem „Nitra …tak ty si nitranka Janka. Tam sme boli dva mesiace dozadu na svadbe“. Ona na to „Komu? …ak by som nahodou poznala?“ Hovorim „Majke D.“ a ona „Co? Ved tam som bola aj ja“. Ja „Co? To nemyslis vazne? Majka D. a Pali S.?“ Svet je maly :-). O 10tej vyrazame z chaty do terenu, mame pred sebou vyslap do Snilovskeho sedla (1 524 m.n.m.) a potom nas caka najvyssi vrch expedicie Velky Krivan, slniecko sa nam opiera do chrbatov, uz na chate nas zachranila Janka, ktora nam pozicala opalovaci krem, tak sme si namazali aspon tvar, cestou do sedla miname niekolko turistov a ked sem dorazime, zistujeme, ze je tu uplne iny svet, lanovka na hreben vyvezie naozaj kadekoho, mozme tak sledovat „turistov“, ktori sa bez vhodneho oblecenia a vody vydavaju pod paliacim slnkom tiez na Krivan, jedna pani naklada celou cestou svojmu chlapovi „Co z toho moze niekto mat, ze vylezie niekde na kopec?“ a pod. Pripomina nam to tu tak trochu „Vaclavak“ ako sa zvykne hovorit, o 11:15 sme dorazili na 1 709 m.n.m. sa tyciaci Velky Krivan, vrchol nasej expedicie, robime dokumentacne foto a praceme sa odtialto rychlo prec, je tu mrte ludi, cez hranu Velkeho Krivana prechadzame smerom na zapad dalej po hrebeni, kusok nizsie si rozkladame vedla chodnika – z juznej casti hrebena – bufet na trave s vyhladom na Velky Krivan, v tejto casti je uz „turistov“ o poznanie menej, viaceri z nich vsak prechadzaju hrebenom „iba“ po Maly Krivan a potom sa vracaju nazad do Snilovskeho sedla a lanovkou opat do bezpecia. Zacinam citit hlad, kedze na ranajky som si dal iba polystyren a slivky, davam si iontak, no to sa mi uz zacina ozyvat aj zaludok, nie som schopny dat do seba nic ine, Veselko je v pohode a uziva si dobre rozbehnuty den, dava pivko, druhe, horec …prvy, druhy, treti, stvrty. Zvysok nakupil od slniecka a uz bol vysmiaty, medzi tym sa pri nas zastavili aj nasi priatelia Janka a Lubo, chvilu pokecali a pobufetili s nami a potom pokracovali v ceste, slnko je az necakane silne a riadne nas pali, davam si cez hlavu satku, obaja uz citime spalene rypaky, skusal som do seba dat aj tuniaka, no bez sance, davam si teda horec a pivo, zacinam sa stavat na nohy, zaludok sa mi zda sa popravil, vyrazame o 13:40 smer Maly Krivan, na ostrom slnku sa nam po hrebeni kraca o cosi lepsie, kedze zo severnej strany aspon trochu prefukuje, prechadzame cez Pekelnik (1 609 m.n.m.) a sedlo Bublen (1 510 m.n.m.), miname niekolko vracajucich sa turistov do Snilovskeho sedla, pred finalnym vystupom na MK vidime na protajsom svahu zberaca cucoriedok, pouziva sa na to tzv. „cesak“, starsi pan vytrvalo pracuje zohnuty nad zemou pod paliacim slnkom, niektori zberaci vychadzaju pocas sezony relativne dost vysoko, do narocneho kopcoviteho terenu a daleko od svojich obydli, chcu si vsak zarobit na zivobytie alebo si iba privyrobit, okrem cucoriedok zberaju taktiez brusnice, no a nasinec si ich neskor kupi kdesi popri hlavnej ceste, v BN pod Rokosom (obchodny dom) ci v BA na Mileticke, chvilu oddychujeme, davame si po tycinke pre doplnenie energie a Veselko vytahuje aj miniklobasky. Zaciname stupat, ked sa obzrieme nazad, otvara sa nam uzasny pohlad na krivansku cast hrebena Malej Fatry s na pozadi vytrcajucim Velkym Rozsutcom, turistov uz stretame naozaj iba sporadicky, pred samotnym vrcholom prechadzame aj technickejsim usekom, takou hranou, hovorim Veselkovi, ze za zlych podmienok (napr. dazd, silny vietor a zla viditelnost) to tu nie je urcite nic prijemne a uz teraz mam poriadny respekt pri pohlade na ten padak smerom dolu, pred 16tou prichadzame pri mohylu na Malom Krivani (1 671 m.n.m.), sme tu uplne sami, mame skvele vyhlady na vsetky okolite pohoria, v tomto smere je Mala Fatra naozaj vynimocna, a aj dnesne podmienky nam priali, viditelnost bola bez obmedzenia …az kam ludske oko dovidi, robime si opat foto a vyrazame smer Suchy vrch s cielovou stanicou Chata pod Suchym, tu uz sme stretli naozaj minimum turistov, no uplne ina energia z nich vyzarovala, take „ciste duse“, jednoducho skutocni turisti, v sedle medzi Malym Krivanom a skalnatymi utvarmi konciacimi Suchym vrchom rozkladame opat bufet, moje telo konecne prijima aj nieco pevnejsie, davam si chlieb s pastetou Majka a horcom posilnujeme aj moralku, netusili sme este ako nam da zabrat tychto zaverecnych niekolko desiatok minut slapania, zo zaciatku teren celkom fajn, no neskor to uz zacalo byt doslova nebezpecne, opakovane po skalach hore a dole, na kamennej suti to dost smykalo, svoje uz v tejto faze prechodu zohralo aj opotrebenie materialu (rozumej hlavne nase kolena) a znacna unava, vycerpanie, kedze sme boli na nohach s 20kilovymi batohmi treti den a zrovna dnes nam mnoho sil odcerpalo aj neunavne slnko, prostredie je tu vsak nadherne, take divokejsie, nedotknute, skalne utvary od vymyslu sveta, z hrebena vidiet medzi ihlicnanmi male lucky a na nich polovnicke resp. pozorovatelske posedy, o 18tej sme dobyli aj posledny strategicky bod hrebena – Suchy vrch (1 468 m.n.m.), sme tu opat sami, slniecko uz zacina padat k horizontu, kochame sa vyhladom na okolie, nedaleko od nas pozorujeme v hustine past sa srnu, potom druhu a vzapati dalsie dve, do svahu sa im opieralo o tomto case uz prijemne hrejuce slniecko, davame si spolocne posledne pivo. Veselkovi dochadza voda, klesanie dolu k chate by malo trvat okolo 45 minut, zostup je opat tvrdy, strmy a na drobnych kamenoch ci korenoch aj smyklavy, staci mala nepozornost a…, prechadzame malou luckou a uz sme opat v lese, tu sme vyrusili srnu, ktora pred nami zuteka prec a „stekanim“ upozornuje aj svoje kamaratky, ze tadialto prechadzame, po pravej ruke vidime kusok nizsie od nas na skale symbol ukrizovania Jezisa a sosku Panny Marie, vychadzame na velku luku nad touto skalou, prichadzame k vleku, kde sa nachadza aj smerovnik, staci nam zbehnut zjazdovkou k chate, obaja uz citime vybite kolena, ja lave a Veselko prave, zhora uz vidime rozlozene stany Janky s Lubom a tiez mladych skautov z Nemecka, mohli mat tak po 17 rokov a ich instruktor mozno 20, absolvovali sme spolu celu trasu, aj ked oni na rozdiel od nas sa napr. Suchemu vrchu vyhli a znacne si tak prechod zjednodusili, no na rozdiel od nas, oni pri kazdej chate stanovali, zatial co my sme si driemkali na chate pod perinami, opat plati, ze na chatu prichadzame tesne pred 20tou, je uplne jedno ci som na dany den naplanoval 9 alebo 4-hodinovy prechod, vzdy sme to dokazali urobit za cely den a s prichodom na chatu o 20tej hodine. Ideme sa ubytovat, mlada chatarka nam dava kluc od izby c.6, kedze sme svorcovy (rozumej bez penazi), bude to dnes vecer bez polievky ci nebodaj inej speciality, musime odlozit na ranny caj a listok na vlak, v ZA uz vieme cash vybrat z bankomatu, Veselkovi hovorim, ze mam chut na 10tku, prislo mu to podozrive kedze pijem standardne vzdy 12tku, pyta sa „preco?“, odpoved je jednoducha“pretoze stoji 1,50 a 12tka 2€. Nesprchujeme sa ani druhy vecer po sebe, zeton na osprchovanie stoji 1€ (na chate pod Chlebom 2€) a mali by sme k dispo iba 12l vody, to je ako vedro/kybel, posedime este chvilu pri bare v spolocenskej miestnosti, Veselko prichadza z vonku po vyfajceni cigaretky v euforii, ja pozeram nase zajtrajsie spoje a hlavne cenu osobaku zo Strecna do ZA, tiez checkujem priebezny stav zapasu HC Slovan – HC Soci , fajne …vyhrali sme 3:1. Okolo 22hej sa presuvame na izbu, na stvorke izbe sme sami, Veselko si rozbaluje svacinu a dava oproti noci 2 konzervy tuniaka s chlebom, no a prekryje to este aj pastetou, ked to upratal, lahol si a po chvili uz odfukuje, okolo 23tej zhasinam lampas a budik nastavujem na 7:00.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ ŠTVRTÝ

• Štvrtok, 1.9.2016
• Trasa: Chata pod Suchým – Strečno, vlaková st.
• Vzdialenosť: 7,4 km. Čas: od 8.30 do 11.13 hod. (spolu 2.43 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 870 m. Z toho stúpanie 80 m a klesanie 790 m

Záznam z palubného denníka:

Rano sa budim na Veselkov kasel uz par minut pred budikom, zostavam vsak pod perinou az do momentu ked zazvoni, vstavam a otvaram okno, vyhlad mame priamo na Zilinu a nizsie pod chatou vidime tiez „stanove mestecko“, niektori skauti spali tuto noc iba „pod sirakom“, obliekame sa a balime veci do vakov, umyvadlo s vodou priamo na izbe nam posluzilo, mame zarobeny iontak a tiez naplnene vaky s hadickou, v spolocenskej miestnosti si davame dobreho matoveho caju, sedime za stolom spolu s Jankou a Lubom, debatujeme, je cas vydat sa na cestu do civilizacie, medzitym uz na chatu zavitali aj prvi hostia, horski cyklisti, ti sa sem dostali najrychlejsie, je priblizne 8:30, lucime sa a zaciname po cervenej schadzat do Strecna, odtial nam ide o 11:13 osobny vlak do Ziliny, cestovny listok by mal stat 80 centov, mame teda aj rezervu na pivecko, dnes to vyzera opat na pekny slnecny den, rovnako ako vcera. Najskor prechadzame dlhsi usek takmer na rovnakej urovni bez prudsieho klesania, no vieme, ze uz cochvila to pride a my budeme musiet metre, ktore sme vystupali hore, niekde aj zostupat, prichadza to a kolena sa nam opat pripominaju, postupne stretavame mnozstvo turistov, dnes je statny sviatok – Den Ustavy SR – a viaceri sa rozhodli vyuzit ho na peknu prechadzku, drviva vacsina robi okruh cez Suchy vrch a chatu pod Klacianskou Magurou, z chodnika sa mi podarilo zaostrit aj na dubacik (hrib dubovy), dnes uz okolo neho presli aspon tri desiatky turistov. Vidime uz aj Vah a pocujeme svistat automobily, prechadzame okolo zrucaniny Stary hrad a vieme, ze najhorsie uz mame za sebou, prichadzame na lesnu cestu, tu uz vidime odstavene aj nejake auta, turistov alebo skor vyletnikov pribuda, no spolu s lesnym chodnikom mizne aj turisticke ahoj a nazdar, s viacerymi sa iba obchadzame, o 45 minut by sme mali byt v Nezbudskej Lucke a niekde v jej blizkosti by mala byt aj vlakova stanica, vychadzame z lesa, prechadzame popri Vahu, uz vidime aj zrucaninu hradu Strecno, sviznym krokom prichadzame do dediny, popri streke pravou stranou mimo znacku smerujeme na vlakovu stanicu, jej budovu obyva romska rodina a listky nam vydava pani vedla v krcme, ma tam na to taku specialnu prenosnu masinku, je 10:30, davame si orosene a cakame na vlak, prefrci zatial okolo nas niekolko rychlikov ale aj riadne dlhy priemyselny/nakladny vlak, par minut pred odchodom dorazili aj Janka s Lubom, zakupili si listky a podchodom uz spolu prechadzame na druhu kolaj, cesta do Ziliny so zastavkou vo Varine trvala asi 10 minut, hned potom ako sme vystupili, utekam k bankomatu vybrat peniaze, aby sme sa mohli obcerstvit a kupit si listky do Trencina, otvaram svoje puzdro Tru Virtu a pod kartami (OP, ZP, VP, debetna bankova karta) nachadzam poskladanych 90 €, zaroven si spominam, ze som si ich tu este vecer pred expediciou schvalne takto ulozil ako „rezervne“ riadiac sa starym dobrym prislovim „nie vsetky vajicka do jedneho kosicka“, takze cely ten cas sme mali so sebou v terene tychto rezervnych 90 eciek, no kedze sme o nich nevedeli, boli sme nuteni uz od chaty pod Chlebom optimalizovat, celkom dobra skola take „obmedzenie“, clovek inak uvazuje a aj kona, je 11:30 a rychlik do TN odchadza o 13:19, mame kopec casu, tak sa ho chystame vhodne vyuzit, Narodnou ulicou prechadzame na namestie k byvalemu Tuzexu, intuitivne sa vydavame ulickou vlavo smerom do kopca, okolie vnimame velmi intenzivne a hned sa nam vynara mnozstvo spomienok, na casi nasho spolocneho posobenia v poradenstve, ale aj tie moje osobne na casy skolske a Zilinsku univerzitu, motame sa ulickami a hladame vhodny lokal, zapadli sme do Zahradnej restauracie, kedysi sme sem chodievali na obed pocas skoleni, teraz si davame plzensku 12tku, potom vyvar a pecene kuracie stehno resp. vyprazane morcacie masko s ryzou, je tu fajn, premelie sa tu dost ludi, vo vnutri stretavam aj miestnu ikonu, pana ktory predaval Zilinsky vecernik, pamatam si ho ako to vzdy nahlas krical v ulickach centra a robil krik po detoch, co sa mu smiali, mal taky tarbavy krok a zvlastny prizvuk, no osobne mam na neho iba dobre spomienky a potesilo ma, ze ho tu aj s odstupom tych niekolko rokov opat vidim, mozno stale predava Zilinsky vecernik. Cestou na zeleznicnu stanicu ideme okolo stareho domu s napisom Kniharska dielna, spomenul som si, ze prave na tomto mieste som si daval presne pred 10timi rokmi viazat svoju diplomovu pracu, za ten cas sa na dome nic nezmenilo, cas tu zastal. Rychlik bol dost preplneny a mali sme problem najst si vhodne miesto na sedenie, kde by sme mali dostatocne sukromie, mohli si vylozit nohy a trochu oddychnut, nakoniec sme presli niekolko voznov, az sme narazili na kupe s jednou milou pani, prehodili sme s nou zopar slov a v Puchove sa rozlucili, na stanici v Trencine uz na nas cakala Lidunka, odviezla nas do BN, zazvonil zvonec a rozpravky bol koniec…

 

pre všetky fotky z expedície klikni sem

RESUMÉ

• 29.8. – 1.9.2016 (4 dni/3 noci)
• Biely Potok – Strečno, vlaková st.
• Vzdialenosť: 42,9 km
• Čas: spolu 33.15 hod. na nohách v teréne
• Priemerne 10,7 km za 8.20 hod. /denne
• Celkové prevýšenie: 6 465 m. Z toho stúpanie 3 130 m a klesanie 3 335 m
• Priemerné prevýšenie 1 616 m /denne

> Fotky z expedície tu

> Vídeo z expedície tu

mj

10. – 13. august 2015

Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ PRVÝ

• Pondelok, 10.8.2015
• Trasa: h. Malina – Útulňa Limba
• Vzdialenosť: 16,3 km. Čas: od 9.20 do 18.10 hod. (spolu 8.50 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 840 m. Z toho stúpanie 1 065 m a klesanie 775 m
• Nocľah: Útulňa Limba

Záznam z palubného denníka:

Je pondelok 10. august, 3:45 rano a nasa expedicia VF 2015 zacina. Sprcha, nahadzanie pripravenych nakopkovanych veci do vaku, vazenie celej batoziny, stisk ruky s tatkom a je 4:30, svokor Milan uz caka v aute pred domom. Celkova vaha je 102 kg…spolu s tou mojou 84 kg. Oproti predchadzajucemu roku sa mi podarilo znizit vahu batoziny o 3 kg…z 21 na 18 🙂 …zacina to teda dobre. Z 18 kg tvoria tekutiny vahu 5,5 kg. Do TN na stanicu prichadzame 5 minut pred odchodom vlaku, kupujeme listky a novym podchodom prichadzame k odstavenemu rychliku. Listkok do RK stoji 6,70 €, startujeme o 5:17 smer RK. Vo vlaku si davame z mojho horca po jednom, aby nas presiel ranny nepokoj, cakaju nas 2 hodiny jazdy. Cesta vlakom ubehla rychlo, obdivovali sme okolie a debatovali, do RK na stanicu prichadzame pred 7:30, hned sme vyhladali stanicne wc, pani pyta 24 centov a odovzdava mi zopar platkov toaletneho papiera. Vykonali sme, co bolo treba a taxikom sa za 4 € vezieme zo stanice na Hrabovo. Predtym sme tu nikdy neboli, je tu naozaj pekne, vodna nadrz, bike-park, niekolko apartmanov a hotel. Davame si tu kavicku na nabudenie. Mlada slecna co nas obsluhuje, sa nas pyta „kde ste sa vybrali?“, tak jej hovorime, ze ideme prejst celu VF. No a v tom sa rozhodla nas rozhovor prehlbit dalsou otazkou: „a preco?“ …tak tuto otazku sme naozaj necakali a zastihla nas nepripravenych 🙂 …no aspon sme sa dobre pobavili, ved preco by uz sa len niekto trepal cez VF? Chillujeme na teraske, slniecko sa do nas uz poriadne opiera, Veselko vola mame a Milke. Do toho z vnutra hotela prichadza Mato a Mirka z BN, su tu na dovolenkovom pobyte, prehodili sme zopar viet a dvihame sa o 8:30 na kabinkovu lanovku…smer Malino Brdo. V kabinke sme styria, doprevadzaju nas dve damy…ta mladsia nas vola na pivo…nemusela dvakrat hovorit. No a s tou starsou sme hned po par vetach nasli spolocnych znamych v BN. Tak sme dorazili na Malino Brdo, slecna nam otvorila Apreski bar Daria a uz sa nam dve tocia. Pred sebou mame 200 vyskovych metrov po zjazdovke, Veselko dava cigaretku a tretikrat aj vypusta. 9:20 vyrazame do terenu. Hned prve stupanie nam ukazalo, ze prechod bude narocny, slnko je uz v dopoludnajsich hodinach naozaj silne a z nas doslova tecie, o 10tej sme dorazili na vrcholovu stanicu lanovky, nikde nikoho, vyhlad na Choc, Maru, Rozsutec a v dialke sa straca aj Krivan. Sedime a oddychujeme, je tu 29 stupnov v tieni…tak ukazuje teplomer na stanici. Ideme po modrej znacke dalej smer Smrekovica, po chvili vsak znacku stracame a pokracujeme cez lesny porast dalej, cesta je coraz horsia, klesame do doliny, padol som na zadok, priebezne vyhodnocujeme spravnost nasho smerovania a ubezpecujeme sa navzajom, ze inam sa predsa ist nedalo. Nakoniec nas vtak svojim piskotom (nejaka lesna spriaznena dusa) upozornuje, ze nejdeme dobre, tak sme sa rozhodli pre navrat na razcestie, od ktoreho sme mohli stratit znacku. Po viac ako polhodine bludenia sme tu…opat mame modru :-). Nalada v time nie je optimalna, bo sme si naozaj dost nadbehli a pohybovali sme sa aj v dost nepristupnom terene, no ideme plnou parou vpred. Stretame tu aj prvych spoluturistov. Znacenie je chabe, usposobene skor pre cyklistov, no teren je fajn a zacinaju nam aj pekne vyhlady. Cestou si pochutnavame na lesnych jahodach, malinach a cucoriedkach….mnam. Za Niznym Siprunskym si davame po niekolkych minutach svizneho tempa v miernom stupani pri machovisku prestavku…horec, pivko…ponukame aj okoloiducich Talianov, ktori prechadzaju pomerne dost nalahko. Prijemnym terenom sa dostavame na Smrekovicu, cestou je mrte cucoriedok, tatko nam medzitym zdelil info ze Visna podpisal Slovanu (az po navrate do civilizacie sme zistili, ze to bol iba klep/kacica…no napriek tomu nas to v danej chvili potesilo), vo vojenskej zotavovni na Smrekovici davame po dve capovane desiatky, vyhrievame sa na slniecku, mame pred sebou este 6 km, za sebou 10 km ak neratame nasu cca hodinovu zachadzku. Prechadzame okolo opusteneho hotela Smrekovica na Mocidle, su tu ti Taliani co sme ich dnes stretali, popod Skalnu Alpu prechadzame traverzom smer Rakytov, striedam Veselka v cele nasho timu a udavam svizne tempo az do juzneho sedla pod Rakytovom. Krizu som mal pred prichodom na Smrekovicu, teraz som bol lahky a islo sa mi vyborne. Na utulnu Limba prichadzame o 18:10, s chatarom Petom si podavame ruky, sme tu zatial sami. Hned vedla chaty je pod pramenom male jazierko, su v nom nasadene pstruhy o slusnych rozmeroch, okrem nich tu mame zaby, vazky, lucne koniky a macku Limu, Peto nam prihrieva kapustnicu na ktoru sa neskutocne tesime, je vyborna…kysla, s domacimi hubami a klobasou, postavila nas na nohy, uz si mozeme dat aj pivo, cely den pijeme 10ky, tu Urpiner, debatime dobru hodinu s Petom, o zazitkoch z utulne, z kopcov v okoli a zivote…davame si na domaceho po demanovke, pochadza z Tatranskej Lomnice, uz vieme co znamena „cero“ a velmi sa nam pacila aj historka skupiny turistov okolo Peta s nazvom „Tomusi tim“ („ta to nejdze, to se neda….TOMUSI :-)“), obliekam si bundu bo mi uz zostalo chladno, uzivame si to tu plnymi duskami, je tu nadherne, vecer este pozerame na nocnu oblohu, padaju perzeidy. spat ideme o 23tej, na poschodi sme sami, Peto dole este ramuje.

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ DRUHÝ

• Utorok, 11.8.2015
• Trasa: Útulňa Limba – Chata pod Borišovom
• Vzdialenosť: 10,8 km. Čas: od 9.50 do 18.30 hod. (spolu 8.40 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 498 m. Z toho stúpanie 774 m a klesanie 724 m
• Nocľah: Chata pod Borišovom

Záznam z palubného denníka:

Budicek o 7:45, prebudzame sa do slnecneho rana, ranna hygiena (rozumej oplachnutie oci), pred chatou za stolom ranajkujeme, chatar Peto odchadza po 9tej dole do doliny, na krosnach znasa odpad, prinesie zaroven nove zasoby, pofotil som okolie, Veselko dava poslednu tabacnicu a ideme na to, caka nas hned v uvode zaberacka, na Rakytov je to 359 vyskovych metrov na relativne kratkom useku. Pred 10tou hodinou vyrazame, jeden z najvyssich vrchov VF – Rakytov – sme dobyli este pred poludnim, na vrchole stretame partiu „turistov“ zo Smrekovice, ktori si sem vysli na lahko. Zaskocilo nas, ze boli aj s malym chlapcom (6-7 rokov) a nemali so sebou ani vodu, v tejto palave pre nas nepredstavitelne. Stretame tu tiez dvoch chalanov, ktori byvakovali na Ostredku a uz od skoreho rana su v terene, prehodili sme zopar slov a ponukame ich horcom, do toho prichadza chalan, co ma na hlave dredy a za nim dve dievcata…Veselko sa potesil :-), davame si s nim horec, jedna z dievcat ma sandale (s tvrdenou podrazkou) a druha iba platenky, stretli sme ich uz vcera v sedle pod Vtacnikom, robia si tu kavicku na svojich varicoch a chalan rozklada aj stativ, aby mohol robit foto. O 13:30 sme v sedle pod Ciernym kamenom, davame si pauzu, zjedli sme susene hovadzie, kopli do seba po 3 panaky, po jednom pive, v nizkych tatrach je burka, hrmenie sa ozyva aj tu, presli sme popod Cierny kamen do sedla pod Ploskou, cestou sme sa obchadzali s rodinou, kde pan pochadzal z BN (p. Sinsky, no niekolko rokov uz u nas nezije) a pani mala zase pre zmenu z BN frajera (p. Sitar), sme v sedle a oddychujeme, zacina vsak prsat, tak sa presuvame pod pristresok, davame si pivo, vyzuvame topanky a ponozky, prichadzaju nasi kamarati z Rakytova, davame si spolocne svacu a debatujeme, varia pre vsetkych caj, medzitym sa vycasilo, je tu fajne…ideme na to, Veselko zdolava Plosku na boso (holy, bosy… 🙂 ), pri schadzani z kopca je teren dost kamenisty, Veselko si nasuchuje aspon slapky, v sedle pod chatou sme sa pristavili za bacom, ma 64 rokov, v stade mal 62 jalovic z dvoch druzstiev, zostava tu hore do 2. septembra, raz tyzdenne mu veduci nosi nove zasoby, vraj su v celej VF uz iba traja bacovia, jeden by mal byt kdesi pod Kriznou, dohodli sme sa ze mu odovzdame pozdrav, rozprava nam aj o medvedici s mladym co zvikne tadialto prechadzat, baca ma ostreho psa, no poslucha ho na slovo, je to velka pomoc ked vidime ako po ludskou recou podanom povele obhana cele stado, prichadzame na chatu okolo 18:30, obloha je aj nadalej este od Cierneho kamena stale zastreta…zaciname sa teda lucit so zapadom slnka na Borisove (taky bol povodny plan…vyslapat si z chaty hore, pobufetit, porobit zopar fotiek pocas zatmenia a zist spat do chaty), hned po prichode nas vola na Tatransky caj nas kamarat aj s dievcatami, zoznamujeme sa…Lubos, Hanka a (Petra?). Davame si po dve piva a dva tie 52%-ne caje, Lubo chytil slinu bo chcel este zostat a dievcata posielal do Mandoliny …utulna kdesi pod Chyzkami, nakoniec odchadzaju spolocne, zajtra by sme sa mali na trase spolu opat stretnut, s Veselkom su davame na chate kapustnicu, je vyborna, nemame tu signal, nevieme o sebe podat domov ziadnu spravu, pomaha nam dievca z chaty, je „zdejsi“ a vie presne, na ktorom mieste dokaze so svojim mobilom zachytit signal….no iba pre ne-dotykove telefony, posiela spravu pre moju Lidunku aby vedela ze sme v poriadku, presuvame sa na izbu, sme sami v 6tke, vedla nas jedna rodina, Veselko zaspava hned…okolo 21:30, ja som sa posadil na postel, isiel som dat nabijat telefon, vybrat si sosovky a urobit zapis do palubneho dennika…budim sa o 2:33 na skohlanie v ociach, zaspal som na posteli bez prikryvky, iba v trenirkach, niekto nam musel zhasnut svetlo po tom co sme zaspali, pijem vodu z vaku, vyberam si zo zalepenych oci kontaktne sosovky a liham si spat pod spacak…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

DEŇ TRETÍ

• Streda, 12.8.2015
• Trasa: Chata pod Borišovom – Kráľova studňa, hotel
• Vzdialenosť: 13,9 km. Čas: od 11.20 do 17.40 hod. (spolu 6.20 hod. v teréne)
• Prevýšenie: 1 105 m. Z toho stúpanie 555 m a klesanie 550 m
• Nocľah: Kráľova studňa, hotel

Záznam z palubného denníka:

Opat nas budi ranne slniecko, ktore sa opiera do nasich okenic, vychadzame von pod pristresok kde ranajkujeme, debatime s chatarom Stanom, popijame pivecko, kaficko a Veselko si dava aj cigaretku, je opat nadherne slnecne rano, vyhlad mame na Plosku a Sopron, na horizonte sa tyci aj Rakytov, chillujeme, do toho opat prichadza chatar Stano aj s cigaretami ktore predal Veselkovi, debatujeme s nim o vsetkom, je tu chatarom uz 16 rokov, Danny je tu uz 14 rokov, ona vcera posielala mojej Lidunke sms, dalsie dve dievcata…spoza rieky Morava su tu uz 4 roky, zvycajne su 9 dni na chate a na 5 dni schadzaju domov na dolniaky, nosici okrem Stana su dvaja chlapci, jeden z nich je tu treti rok, ked beru hore na chatu sud s kofolou, maju na chrbte dobrych cca 70 kg, vynasaju zvycajne 2-krat denne, rekord jednorazovej vynasky na chatu pod Borisovom je 120 kg, odchadzame z chaty o 11:22 a prechadzame traverzom popod Plosku do sedla Chyzky, tu vidime vlavo od sedla salas a utulnu, tak schadzame z nasho chodnika, celou cestou bazime za vyrobkami z kravskeho alebo ovcieho mlieka, salas je vsak bez gazdu, nechal tu iba dvoch psikov a napis „predavam zincicu“, vraciame sa teda sklamani na chodnik, zo sedla Chyzky vyrazame o 12:30 smer Suchy vrch a Ostredok. Kusok nad sedlom stretame stado oviec aj s bacom, pytam sa ho na mliecne vyrobky, no a on vytahuje z batohu udenu kocku z ovcieho mlieka, stala nas 3 €, ohromne sme si na nej pochutili, pod Suchym este miname peknu chatu (zelenu) ktora sluzi turistom na prenocovanie, caka nas stupacik hore na hreben, za sustavneho palenia slnka sa sviznym tempom posuvame hore, robime si kratke pauzy na vydychanie, ked zaveje vetrik, ohromne nas to osviezuje v tychto horucavach, najvyssie miesto nasho prechodu ale aj celej VF …Ostredok sme dobyli o 14tej (aj ked po novom je za najvyssi kopec pohoria povazovany ten s nazvom Polstovicia), vyzuvame si topanky, davame dole aj ponozky, tricka a pripijame si na dosiahnuty uspech, vo flaske zostava po jednom horci, gin sme dopili vcera, z chaty pod Borisovom sme si v plastovych flasiach niesli aj dve capovane pivecka, nepredavali tam s vynimkou nealko-piva plechovkove, davame teda aj tie a dojedame syr od bacu, do toho vidime prichadzat Luba aj s dievcatami, tak sme sa potesili ze vidime niekoho znameho, vo vseobecnosti su chodniky prazdne a turistov stretavame iba sporadicky, mozno aj z dovodu tychto horucav, dnes je vraj v tatrach vyhlaseny 3. vystrahovy stupen kvoli horucavam, davame spolocne foto…Lubo foti samospustou zo svojho stativu, robi nam s Veselkom aj „vrcholovku“, nasi priatelia sa uz zdvihaju a chcu pokracovat, lucime sa teda s nimi, podavame si ruky a dievcence aj vyboskavame, je tu neskutocna palava, dali sme si uz aj tricka a budeme musiet ist…neda sa tu vydrzat. Odchadzame o 15:45 a prechadzame hrebenom na Kriznu, 16:30 sme na vrchole Kriznej, no bez dlhsej prestavky ideme dalej, cestou na Kralovu skalu nas sprevadza maly sokolik, zacina sa zmrakat, okolo 17:40 sme dorazili na hotel Kralova studna, tu uz stretame aj ludi, capuju tu Urpiner 10tku, tu sme si oblubili uz pred rokom na Trangoske v NT, davame si hned po dve a k tomu gulasovu polievku, prichadza tu znamy reziser Tomas Hulik, kvoli perzeidom tu ma dnes vecer byt vraj viacero fotografov – amaterskych astronomov, davam si knacbrot s pastetou majkou, na rano mi zostal este posledny tuniak, ideme sa ubytovat, vybrali sme si na prenocovanie turisticky standard s vlastnym spacakom, su tu styri dvojposchodove izby, kapacita je izby je vytazena naplno, vyberame si prizemie, ideme dat sprchu, cistucki sa obliekame a ideme si vyfajcit cigarky…expedicia dopadla uspesne, tak sme si zacmudili, dali po dve piva, vyhodnotili celu expediciu, zavolali Jancimu…zajtra ma po nas prist, vytahujem si z oci sosovky a umyvam si aj zuby…to je pocit, kym som sa vratil do izby, Veselko uz si potichucky pradie…vlastne nie az tak potichu, na izbe sme zatial siesti, cochvila nas doplnia aj posledni dvaja a urcite zhasnu, idem si lahnut aj ja…a to s dobrym pocitom, mame to za sebou a dopadlo to na jednicku, rano budik natiahnuty na 7:30, dobru noc…

 

DEŇ ŠTVRTÝ

• Štvrtok, 13.8.2015
• Kráľova studňa, hotel

Záznam z palubného denníka:

Vstavame standardne o 7:30, spanok bol poslabsi, na izbe bolo velke teplo, do toho sme sa traja striedali v chrapani, vonku je pod mrakom, obloha zastreta, taketo rano zazivame prvykrat, vychadzame na terasu pred hotel, davam si tuniaka s mexickou zeleninou, Veselko zeleninovu polievocku, davame zalievanu kavu s „malym kamaratom“…demanovkou, ocakavame prichod Janciho, medzitym sa vycasilo a obloha je opat krasne modra, robim par fotiek, Janci prichadza o 10tej, posedime este spolu na terase, v dobrej nalade odchadzame o 11:10 z hotela, dnes to bola romantika, turisti uz boli z hotela fuc, vsade pokoj a klud, cestou domov sme sa zastavili na prameni v Budisi, do BN prichadzame okolo 14tej, nasa expedicia je na konci…

pre všetky fotky z expedície klikni sem

RESUMÉ

• 13. 8. 2015 (4 dni/3 noci)
• Hotel Malina – Kráľova studňa, hotel
• Vzdialenosť: 41,0 km
• Čas: spolu 23.50 hod. na nohách v teréne
• Priemerne 13,6 km za 7.50 hod. /denne
• Celkové prevýšenie: 4 443 m. Z toho stúpanie 2 394 m a klesanie 2 049 m
• Priemerné prevýšenie 1 481 m /denne

 

> Fotky z expedície tu

> Vídeo z expedície tu

 

mj