Na jar roku 2012 som sa po prvýkrát vybral spoznávať krásy Južnej Moravy. Očarený, hneď po návrate som si povedal, že tak musím urobiť každý rok. Priznávam, nedodržal som toto predsavzatie. Vrátil som sa tam síce ešte na jeseň toho roku, no rok nasledujúci som si už cestu neurobil. O to viac som sa tešil teraz, keď sme spolu s Lidunkou na konci augusta podnikli výjazd vo dvojici.
Ubytovanie sme si rezervovali vo Valticiach, štandardnou cestou cez https://www.booking.com/s/13_6/07ef1fe3. Ak aj Vy využijete tento odkaz/link na rezerváciu akéhokoľvek ubytovania prostredníctvom booking.com, po skončení Vášho pobytu Vám vrátia 10% z ceny pobytu späť. Z penziónu, kde sme mali zabezpečené aj raňajky, sme následne podnikali výjazdy do širšieho okolia a miestnych pohostinstiev 🙂 Oplatí sa na Moravu vycestovať? Čo treba vidieť? Kde sa dá dobre najesť? U koho si požičať bicykle? Čítajte ďalej a dozviete sa viac…
pre všetky fotky z Južnej Moravy kliknite sem
Ubytovanie
- izby – moderne a veľmi vkusne zariadené, v sprche teplá voda bez obmedzenia :-)boo
- raňajky – majiteľka je ochotná pripraviť podľa požiadaviek zákazníka, chlieb aj pečivo boli každé ráno čerstvé, šunka kvalitná
- areál – parkovisko pre auto, romantické sedenie v záhrade, altánok, hojdačka pre dvoch, gril, vínna pivnica atď.
- majitelia – veľmi srdeční, hneď po príchode nás zobral pán majiteľ do pivnice, kde nás ponúkol domácou pálenkou – „meruňkou“, dali nám dobré tipy na jedlo, pitie, výlety a pod., pred odchodom sme od neho zobrali aj zopár fliaš vína z vlastnej produkcie, vlastnia necelý hektár viníc a víno robí „v malom“, no kvalitné – presne podľa našej chute
Po poháriku dobrého vínka hneď po ubytovaní
Vinařský dům Valtice, Nám. Svobody
- vonku na terase priamo na námestí alebo vo vnútri v dome
- príjemná obsluha, kvalitné víno – vinárstvo Jiří Kopeček
Požičovňa bicyklov
- dobré bicykle za dobrú cenu, my sme boli spokojní
- cenník, cyklotrasy a ďalšie informácie na webovej stránke
Cyklotrasa
- možností je mnoho, my sme stavili na istotu a vybrali sme sa tzv. Knížecí stezkou
- mal som možnosť prejsť si túto trasu aj na pešo, no bicyklom sa mi to páčilo viac – za ten istý čas vidí človek ďaleko viac a dostane sa aj na miesta, kam sa nohám na pešo nechce
- trasa nie je náročná, no celkom určite nie je vhodná pre každého. Za veľkú výhodu považujem, že si ju viete prispôsobiť svojim možnostiam a chuti.
- cesta vedie cez všetky významné pamiatky Lednicko-Valtického areálu (Dianin chrám – Rendezvous, kaplnka sv. Huberta, chrám troch Grácií, Apollónov chrám, Janov hrad, Lednický zámok a park, atď.)
- kochať sme sa tiež mohli nádherným prostredím, sústavou Lednických rybníkov, miestnym bohatým vtáctvom, vinicami…
Plavba loďou po rieke Dyje v Lednickom zámockom areáli
- od Janovho hradu sme sa až k Minaretu (60 metrov vysoká rozhľadňa) viezli spolu s bicyklami loďou po rieke Dyje, čo trvalo cca 45 minút
- takmer stojatá rieka, zasadená do lužných lesov, vytvára naozaj čarovnú atmosféru. Cestou sme videli niekoľko chránených druhov vtáctva, po brehoch mnoho rybárov a k tomu všetkému sme dostali aj výklad od kapitána lode.
Na večeru „Tatársky biftek“
- prvý dojem – poviem otvorene, že na prvý pohľad ma táto reštaurácia nijako neoslovila. Kriedou však mali na tabuli napísané, že robia Tatársky biftek, tak sme tomu dali šancu. A urobili sme dobre 🙂
- obsluha – natrafili sme na mladého chalana, vyštudovaného ekonóma – inžiniera. Ako sme neskôr zistili, už pár rokov sa venuje tejto profesii a vidieť, že ho práca aj napĺňa. Lietal okolo nás, ale nielen, keďže podnik praskal vo švíkoch a aj všade naokolo sedeli hostia. Na tvári mal neustále úsmev, vyhovel všetkým naším požiadavkám, poradil, zastavil sa na kus reči. Ako zákazníci sme si tieto chvíle naozaj užívali.
- jedlo – dostávame sa k samotnému vrcholu večera. Hneď po objednaní sme mali možnosť zvoliť si, či si chceme „tatarák“ namiešať sami, alebo to necháme na šéfkuchára. Vybrali sme si druhú možnosť. Po pár minútach už bol pokrm na stole – namiešaný „tatarák“, cesnak na potieranie a „topinky“. Nenapádajú ma vhodné slová na opísanie tohto zážitku. Uvediem iba, že na druhý deň resp. večer sme si dali repete 🙂
Výlet autom do Mikulova
- Mikulov je od Valtíc vzdialený necelých 13 km, táto cesta sa tak dá úplne v pohode zvládnuť aj na bicykli
- parkovali sme rovno pri centre a na cca 4 hodiny nás to vyšlo 40 českých korún. U nás v Bojniciach som naposledy platil tuším 5 euro. Sme teda oproti „moravákom“ o dosť popredu, no nie je nám čo závidieť…
- prešli sme sa pomedzi renesančnými domkami až na námestie, v ktorého tesnej blízkosti je aj vstup na zámok. Neabsolvovali sme tu síce žiadny z ponúkaných okruhov aj s výkladom, no aj prechádzka ruka v ruke cez dostupné miesta a obhliadka zvonku nás dokázala uspokojiť.
- kávičku aj s chutným zákuskom sme si dali v maličkej kaviarni zahalenej do popínavého brečtanu (alebo paviniča?) priamo na námestí, odkiaľ sme mali výhľad aj na ďalšiu dominantu mesta – Svatý kopeček. Nemohli sme odísť bez dobytia tohto pútnického miesta, ktorého územie bolo pre bohatý výskyt chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov vyhlásené aj za prírodnú rezerváciu.
Večerná degustácia lokálnych vín
- majiteľmi sú manželia Hradilovci, my sme mali tú česť s pani majiteľkou a môžem sa o nej vyjadriť iba pochvalne. Nevtieravo rozprávala o víne, ale aj o zážitkoch pri jeho konzumácii.
- zákazníci si pri degustácii môžu vybrať z 36 fliaš vína, ktoré sú v daný večer pripravené. Majitelia sa do tejto vzorky snažia vyberať tak, aby bola zastúpená väčšina odrôd bieleho, ružového aj červeného vína.
- na neutralizáciu chutí je pripravené pečivo a mlsné jazýčky si môžu pochutnať aj na chlebíku s masťou.
- za veľkú výhodu považujem, že zákazník si platí za každú vybranú vzorku zvlášť a nie je tak ničím obmedzovaný. Dopredu postavený program degustácie predsa nemusí vyhovovať každému. Naviac sa tu môže pri výbere poradiť s erudovanou obsluhou.
Ako sme premrhali šancu na degustáciu vín v Salóne vín ČR
- Salón vín – ide o národnú súťaž českých vín. Najlepšie víno s titulom „Šampión“ je každoročne vyberané zo stovky vybraných vín. Degustačná expozícia týchto vín je celoročne otvorená pre verejnosť v pivničných priestoroch štátneho zámku vo Valticiach. Nemohli sme tieto pivnice obísť…
- Na naše nemilé prekvapenie sme však v piatok po príchode zistili, že pivnice sú otvorené iba do 18:00. My sme dorazili desať minút pred osemnástou. A v sobotu sme odchádzali 🙁 O dôvod naviac vrátiť sa aj o rok…
Pri nepriazni počasia výlet do rakúskeho Laa an der Thaya
- v sobotu nám pršalo a tak sme sa po odubytovaní vybrali do tohto rakúskeho strediska, vzdialeného 36 km od Valtíc smerom na juhozápad
- za prijateľné ceny sme si tu dobre odpočinuli, vykúpali sa v termálnej aj slanej vode, nechali sa vymasírovať vodnými tryskami, prečítal som tiež pár strán z rozčítanej knihy (len pre zaujímavosť: Leo Babauta – Menej je viac)…
- neznalosť nemčiny nie je bariérou, keďže obsluha v stredisku rozpráva aj po česky, v češtine je tiež webová stránka tohto zariadenia
Ako chutí Južná Morava…
+ chutné jedlo („tatarák“, grilované „cigáro“ – klobáska, steaky, atď.)
+ kvalitné pitie (víno, pivo)
+ dostupnosť (cesta z BN tak isto ako na Liptov, cca 150 km, niečo cez 2 hodiny)
+ srdeční a príjemní ľudia (netvrdím že všetci, no takáto je moja skúsenosť)
+ množstvo pamiatok (gro je sústredené priamo v Lednicko-Valtickom areáli)
+ cyklistické značené chodníky (v celej oblasti je ich na výber hneď niekoľko)
+ nádherné prostredie (úžasný je celý kraj, cez vinice až po jazerá s pestrým vtáctvom)
+ financie (na rozdiel od iných krajín na západ od nás sme tu s naším eurom „ozajstní frajeri“)
MORAVA CHUTÍ SKVELO! Takto to vidím ja a iný pohľad nikomu neberiem…
mj