Donovaly – h. Polianka, Krpáčovo (Nízke Tatry)
16. – 19. júl 2014
Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič
pre všetky fotky z expedície kliknite sem
DEŇ PRVÝ
- streda, 16.7.2014
- Trasa: Donovaly – Ďurková, útulňa
- Vzdialenosť: 27,9 km. Čas: od 6.30 do 20.00 hod. (spolu 13.30 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 2 846 m. Z toho stúpanie 1 743 m a klesanie 1 103 m
- Nocľah: Ďurková, útulňa
Záznam z palubného denníka:
2:11 hod expedícia sa začala, od vzrušenia nie som schopný spať, na nete pozerám info ako postupovať pri búrkach a bleskoch, strihám si nechty na rukách. Odchod z BN o 3:35, príchod do BB o 4:45 – prázdne cesty, parkujeme auto na Wolkerovej ulici, taxíkom sa presúvame na hl. stanicu, na Shell-ke komplet servis – káva a toaleta, autobusom na Donovaly, pozeráme trasu a 1 700 výškových metrov na cca 30 km sa nám zdá nezdolateľných. Dali sme si radšej Veselkovej 3-ročnej jablčkovice, už je vše ok, dáme to 🙂 . 6:30 vyrážame od zastávky na Donovaloch, nad osadou Polianka stretáme baču s vybíjaným opaskom, dýkou a 2l červeného čuča, prehodíme pár slov, “dáte si vínečko chlapci?“ …je pohostinný. Po červenej sa vydávame do lesa, cestu lemujú čučoriedky (mňam), terén je podmáčaný, Veselko pustil do gatí a v pravidelných intervaloch robí humbuk, má strach zo stretnutia s medveďom. Vystúpali sme na Kečku, cestou sme prebrali rozvody/rozchody našich priateľov a známych…je ich hojne….doba je zlá. Cez Kozí chrbát prechádzame do Hiadeľského sedla, bol to riadny padák, veľa blata. Až tu sa od horskej služby dozvedáme, že sa dal kopec obísť. Bivakovali tu dve partie pod prístreškom, Slováci a Česi…vraj mali kopec myší v noci okolo seba…bŕŕŕ. Dorazila ďalšia partia šiestich Čechov, majú dve pekné baby. Ponúkli sme im jabĺčko, no odmietli… v duchu si hovorím „vodu ti dám, rozum nie“. 10:45 vychádzame zo sedla na hrebeň, čaká nás najťažšia pasáž. Po pár výškových metroch sme mali čierňavu nad hlavami, netrvalo dlho a spustilo sa to, boli sme ešte v borovicovom lese, obliekli sme si pršiplášte a dali návleky na vaky, váhali sme čo urobiť…do úvahy pripadal zostup do sedla…rovno do myšacieho „doupě“…boli hromy blesky, nakoniec sme mali šťastie a zvolili sme správne…vydržali sme a búrka ustúpila. Vyšli sme z lesa, pokračovali kosodrevinou na Prašivú a ďalej smer Chochule. Zastihla nás ďalšia búrka, cca 150m od nás sa čerti ženili, padali aj ľadové krúpy, prečkali sme pod chumáčom kosodreviny, Veselko premokol. Pokračujeme ďalej, okolo 14:40 dosahujeme vrchol Veľkej Chochule …dôležitý checkpoint, rovno pod ním si opäť ulievame a dávame po pive, Veselko vyfajčil aspoň tri. Upokojil som telefonicky tatka a Lidunku, slniečko vychádza, nálada v tíme je dobrá. 16:30 sme v sedle pod Skalkou, najväčšia kríza zatiaľ, pred sebou máme 8 km…2,5 až 3 hodiny šliapania …bolia nohy, no najviac chrbát a krk. Musíme pokračovať, nie je inej cesty. Na útulňu sme dorazili o 20tej, úplne vyšťavení, siahli sme si na dno síl, posledné 2-3 hodiny sme ani nerozprávali…šetrili sily, pravdepodobne sme to prepálili s hmotnosťou našich batohov, ten môj 21kg, ak by som mohol vrátiť čas a pobaliť sa opäť, nebral by som tripod, tri plechovky piva, sandále a pod. Na hrebeni bolo večer chladno a veterno. Útulňa Ďurková, chatár Tomáš nám ponúkol fazuľovú polievku s párkom a čaj, postavilo nás to na nohy, neboli sme schopní dať si „frťana“ ani pivo, myslím že to hovorí za všetko. Dole pri peci sušíme topánky a premočené veci, na poschodí spíme 30ti na matracoch uložených vedľa seba. Za chrapotu zo všetkých strán idem spať aj ja.
pre všetky fotky z expedície kliknite sem
DEŇ DRUHÝ
- štvrtok, 17.7.2014
- Trasa: Ďurková, útulňa – „Štefánička“
- Vzdialenosť: 20,0 km. Čas: od 9.15 do 19.00 hod. (spolu 9.45 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 2 312 m. Z toho stúpanie 1 077 m a klesanie 1 235 m.
- Nocľah: chata M. R. Štefánika
Záznam z palubného denníka:
Budíček o 7mej, pred útulňou na slniečku zalievaná kávička, čajík, „cigárka“, chlebík s kultovou paštétou Majka, domáce uhorky, paprika, rajčiny …od tatka a babky Jarky, k tomu všetkému samozrejme aj pivo. Pivo v plechovke si kupujeme od chatára aj na cestu, 9:15 vyrážame smer Chabenec, dali sme si tu po jednom…dnes pijeme môj horec, prechádzame cez Kotliská do Krížskeho sedla, nad nami sa to už opäť zráža zo všetkých strán a počujeme aj hrmenie, zvažujeme, kde sa ukryjeme aby sme boli v bezpečí, odkladá sa aj pitie piva 🙁 . Nakoniec sme sa rozhodli, že pokračujeme ďalej, urobili sme dobre, od búrky sme sa vzdialili. Sme na hlavnom hrebeni NT …za Poľanou, eufória, slniečko chvíľu zasvietilo, vyzuli sme boty a ponožky, dali sme po dvoch, pivko …no na parádu, vôbec nás nevyrušuje že sa blíži búrka, dávame tretí. Aby som nezabudol, stretli sme sa aj s honelníkom …podarený prízvuk mal domorodec, žije tu pod Ďurkovou o konzervách, rozprával nám o vlkovi, ráno ho pri vyháňaní stáda bolo počuť na celú dolinu…“ty kokot jeden maďarský dejdeš, cúvaj kurva…ťahaj do piče hore“ a pod. …celkom pestrá slovná zásoba, kričíme mu že ma v „koske“ zatúlanú kravu, on odpovedá: „To neni krava to je býk“ a šetrí slovami vďaky. Po hrebeni sme plynulo prešli až na Kamennú chatu pod Chopkom, miestami na nás padlo zopár dažďových kvapiek, posledne metre pred chatou nepríjemný severný vietor, na chate sa delíme…Veselko zostáva vonku na terase, ja idem do chaty, sympatická obsluha, dávam si pivo za 2,40 €, k nemu tuniak v konzerve a „bambino“, zasedel som sa tu trochu a cítim únavu, pred sebou máme ešte vrchol dňa a možno aj expedície …dobytie Ďumbiera, pred ním zostup do Demänovského sedla a potom poriadny stupák cez Krúpovo sedlo, do chaty MR Štefánika by sme mohli doraziť do 19tej, čaká nás tam večera. O 17:25 sme dosiahli najvyšší bod našej expedície…volá sa Ďumbier 2 045 m.n.m., je to skvelý pocit, posledné metre som dal opäť so sebazaprením…uvažovali sme nad tým že si vaky necháme v Krúpovom sedle no nakoniec sme ich vyteperili hore, jeden zo štvorice mladých Slovákov – s ktorými sa križujeme od Hiadeľského sedla – nám robí pri kríži „vrcholovku“, s Veselkom si podávame ruky a spoločne sa radujeme že sa nám to podarilo, horec sme už vypili, dávame si jabĺčko 3-ročné. Schádzame dole na „Štefáničku“, dnes sme veľa nachodili po kamennom podklade…cítime bedrové kĺby a chodidla, za veľmi silného vetra prichádzame o 19tej na chatu, sme nadšení…sú tu pisoáre, splachovacie záchody, na izbe sme zatiaľ sami – 8postelovka, na izbe aj umývadlo, oproti sú sprchy, a už si za stolom dávame kotlíkový guláš, na raňajky si Veselko nahlásil praženicu, ja párky s horčicou. Vonku „cigárka“ a fotenie svahu oproti nám pri západe slnka. Už sme vo vnútri, ďalšie pivo a čakáme na hranolky s kečupom. Celkom som pozabudol zaznamenať, že nás od Chopku sprevádzali celou cestou kamzíky, najskôr sme ich videli iba na diaľku v doline, neskôr sme ich stretali priamo na turistickom chodníku, porobili sme si s nimi zopár fotiek, pekné momenty pre nás, zdvihli morálku v našom tíme. Po sprche debatíme na izbe v posteliach, je 22:40 a ja zhasínam svetlo, dobrú noc.
pre všetky fotky z expedície kliknite sem
DEŇ TRETÍ
- piatok, 18.7.2014
- Trasa: „Štefánička“ – h. Polianka (Krpáčovo)
- Vzdialenosť: 13,9 km. Čas: od 9.30 do 16.00 hod. (spolu 6.30 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 1 335 m. Z toho stúpanie 170 m a klesanie 1 165 m.
- Nocľah: h. Polianka (Krpáčovo)
Záznam z palubného denníka:
O 7:15 sa prebúdzame do upršaného piatka, v noci sme mali návštevu, na izbe s nami prespali dva páry, po príchode sa „hehňali“ že máme na izbe teplo a smrad, pootvorili teda „ventilačku“ na celú noc. Raňajky fantastické, zvažujeme trasu do Krpáčova, na výber máme tri, kuchár nám prezrádza že jednou cestou môžeme naraziť na 6 medvedích rodín…zo sedla Príslop cez Pálenicu, Babu a Mesiačik, z tej druhej že chodila aj toho roku pod chatu medvedica… je rozhodnuté, vyberáme si tretiu možnosť. O 9:30 sa vydávame na cestu, je zatiahnuté no prestalo pršať, ideme žľabom popod Jaskyňu mŕtvych netopierov smerom na Trangošku, stretáme nosičov, pýtame sa ich na váhu nákladu, nosia od 70kg na chrbátoch hore a zásobujú chatu, pre nás nepredstaviteľná váha, okolo 11tej sme na Trangoške, čapuje výbornú 12ku Urpiner, otáčame po jednom a dve pivá, je tu prívetivý obrovský čierny pes novofundlandský zostrihaný na ovcu s veľkou hlavou a smutnými očami, robí nám tu spoločnosť, morálka v tíme je dobrá. Dlhá cesta Bystrianskou dolinou po asfaltke, cítime chodidlá, na Táloch sme zaváhali…Veselkovi som povedal že ďalej si dáme pivo, no ďalej už žiadna putika nebola, prechádzame po žltej do Krpáčova, starý dobrý hotel Polianka, je tu tábor detí z Košíc, na recepcii som sa ako prvé opýtal či tu majú deti so sebou inštruktorky alebo inštruktorov, na izbe dávame sprchu, na terase po dve piva, debatujeme s prevádzkarom, kocháme sa nádherným výhľadom na jazierko, ovečky, kozy, kone. Začalo pršať, zostávame na terase pod dáždnikom, strácam už prehľad o počte pív, výborná večera, potom syrový tanier, ideme do jacuzzi. Za hotelom sa varíme v rozhorúčenej drevenej kadi – jacuzzi, vyhrievanej drevom, fajčíme cigary, pijeme pivo, vonku je teplo, Veselko behá „na adama“ okolo a robí foto+video, užívame si to plnými dúškami, prechádzame do baru a dávame si k pivu utopencov, spať ideme o 23:30…
DEŇ ŠTVRTÝ
Záznam z palubného denníka:
Vstávame o 7mej, na svahu pod oknami fúkajú teplovzdušný balón, zgrupujú sa deti z tábora a po trojiciach-štvoriciach sa striedajú v koši…vzlietnu pár metrov nad zem a potom bezpečne pristanú. Do reštaurácie prichádzame na miestne pomery skoro, čašník nás informuje že otvárajú až o 8mej, dávame si teda čaj, pozeráme odchody autobusov, raňajkujeme ham & eggs, kávička, decká dolietali…urobili si spoločnú fotku, poďakovali sa, slniečko neskutočne pečie a to ešte nie je ani 9hod. Pár minút po 9tej schádzame k jazeru, v bufete po pive, Veselko aj borovičku, je tu pekne, obchádzame pomaly celé jazero, sedíme na rybárskej lavičke a debatíme, v lesíku hneď z kraja nachádzame „brezáky“, Veselko ich berie aj so „suchohríbmi“ domov, v kolibe pri jazere sedíme nad vodou, dávame si cesnačku, ideme už na hotel, pobaliť, odubytovať sa, poďakovať, zaplatiť. Na terase dáva Veselko posledné pivo, o 13:06 sa presúvame autobusom do Lopeja, tu máme cca 10 minút na prestup, Veselko ich využíva na návštevu toalety v miestnom pohostinstve, stíha aj malé pivo, presúvame sa „busom“ do BB, zo stanice taxíkom k autu, kúsok potiahneme autom na miesto stretnutia s Vladom, dohliadal nám na auto, poradil miesto pre parkovanie, približne hodinu debatíme, potom sa lúčime. Krátko po 17tej prichádzame do BN.
RESUMÉ
- Od stredy do soboty, 16. – 19. 7. 2014 (4 dni/3 noci)
- Trasa: Donovaly – h. Polianka (Krpáčovo)
- Vzdialenosť: 61,8 km
- Čas: spolu 29.45 hod. v teréne
- Priemerne 20,6 km za 10.00 hod. /denne
- Celkové prevýšenie: 6 493 m. Z toho stúpanie 2 990 m a klesanie 3 503 m
- Priemerné prevýšenie 2 165 m /denne
Záznam z palubného denníka:
Naša expedícia sa končí, naplnila očakávania, poriadne sme si dali do tela, hlavne na konci prvého dňa sme si siahali na dno síl, prešli sme cez 60 km nádherným horským terénom, prežili dve búrky, hromy, blesky, aj krúpy, na hrebeni silný severný vietor a večer aj chlad, prekonali prevýšenie takmer 6 500 metrov, vláčili na chrbtoch 20kg-batohy, spali v podkroví útulne na matracoch spolu s ďalšími 30timi turistami, od únavy sme niektoré úseky nerozprávali, dokonca sme nemali chuť ani na jabĺčko či orosené pivko…pri tom všetkom sme sa veľa nasmiali, zažili kopec srandy, utužili celoživotné priateľstvo, prekotili zopár panákov a raz toľko pív, zafajčili cigare vo vyhriatej kadi „ako páni“, spoznali svoje hranice, ale aj miesto v galaxii, zažili nepohodu a nekomfort, aby si vážili pohodu a komfort.
Dovi DoPo…
> Fotky z expedície tu
> Videá z expedície tu
mj
