29. august – 2. september 2018
Členovia expedície: Juraj Veselý, Marián Jankovič
pre všetky fotky z expedície klikni sem
DEŇ PRVÝ
- Streda, 29.8.2018
- Trasa: Krásna Ves – Homôľka
- Vzdialenosť: 15,8 km. Čas: od 9.00 do 20.00 hod. (spolu 11.00 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 1 503 m. Z toho stúpanie 999 m a klesanie 504 m
- Nocľah: Penzión Daniel (Ilava)
Záznam z palubného denníka:
2:16 hod. posielam z postele spravu Veselkovi, oblecenie a vybava pripravene na ranne balenie. Budicek 6:45, sprcha, vazenie – holy bosy rzjbn 85kg, dedko Dudo pripravil na ranajky „ham and eggs“ a lepenaky do cesty, nabalene, opat vazenie – 114kg, z toho 3,7 kg robi stan, po styroch rokoch naberania skusenosti si so sebou beriem 29kg vahy na ramenach, to snad nemoze byt ani pravda, kazdy rok si pripominam, ze uz sa konecne musim poucit, ak to niekto citate, pripomente mi to prosim na rok, dakujem. Sadam si do auta, 8:15 sa pridava Veselko na krizovatke pri Mojej kravicke, ideme k svokrovi Milanovi, rozlucim sa s rodinou – Lidunka a Artur, nechavam tu auto a ideme so svokrom smer Krasna Ves, cez Motesice – nestihli sme zareagovat na krizovatke v Dolnych Ozorovciach, prijazd ku kaplnke na konci obce v zakrute okolo 9tej, svokor nam odovzdava ploskacku domacej palenky, Veselko skusa Bear Buster, nastastie nefuka nasim smerom – drzal to v ruke prvykrat jebo, svokor odchadza, je cas sadnut si a pripravit sa na to, co nas caka, S80 je skratka pre Strazovsku osemdesiatku, kedze mame pred sebou streku dlhu do 80km s celkovym prevysenim 8 500m, na toto si treba dat pivo, druhe, marhulku od Veselka, druhu, tretiu, stvrtu. Az teraz mi prezradza, ze ju ma z Moravy, snad neoslepneme. 10:30 🙂 vyrazame po modrej, najblizsia zastavka je Bukovinska skala, dorazili sme sem za krasneho pocasia, slniecko svieti, povieva vanok, prichadzaju nejaki ludia, dva pary, rychlo sme si potykali, zistujem ze sa cez svokra aj tatka pozname, ide o banovcanov, Jaro nas bavi historkami o jednotke, dvojke, trojke, stvorke, to boli jeho manzelky/partnerky, patka je tu s nim, je vraj fajn, rada s nim pocuva platne a pred tyzdnom boli spolu aj na koncerte Suzi Quatro, porobime si spolocne foto a odchadzaju opekat na Velke luky (530 mnm), my sa este kochame vyhladom na trebichavsku dolinu vlavo a dedinky popri toku Bebravy az po Banovce, viditelnost na jednotku, vidime gaboracky aj tatrovacky komin. 13:00 vyrazame smer Baske, ½ dna za nami 5/6 trasy pred nami, na Velkych lukach je ruch, chatari vyuzili den volna, na kazdom kroku je tabula s upozornenim na zvyseny vyskyt medveda, mame dobre tempo, bez prestavky prichadzame na Baske (954mnm) o 15:15 hod., vrchol dnesneho dna, nikde nikoho, sme tu sami, prichadzaju traja cyklisti z Omsenia, musel som im povedat ze som sa u nich v kostole zenil, Veselko im musel povedat, ze nie triezvy, prechadza okolo nas Stevko Adamicka na terennom vozidle, potom prisiel Alex z BN, vracia sa spat do Krasnej Vsi, vyuzil pekny volny den na vylet, sam – bol jednoducho sam, dobre to poznam, tiez som si presiel obdobim, kedy som sa prestal hladiet na druhych, bo by som sa nikde nedostal a nic nevidel. Veci sa nam preschli, Veselko si zalepil otlak, doplnili sme sily, o 16:50 vyrazame smer Homolka, zatial stale nevieme, ci nas chatar necha prenocovat, volal som mu pred tyzdnom a povedal mi, ze tam ma deti, ze nebude riskovat pokutu z hygieny kvoli nam, prechadzame slnieckom zaliatymi lukami, po dlhsej prestavke na Baske sme stvrdnuti, tempo vsak mame svizne, turistov nestretame, no oproti islo terenne vozidlo s posadkou, obiehal nas jeden cyklista a minali nas s rachotom aj dve crossy, celkom slusna premavka v lese, prichadzame na luky pod sedlom Trtavka, slnko uz je schovane za horizontom, fotime si Vapec ktory ma byt vrcholom zajtrajsieho dna, cesta zo sedla nam pride nekonecna, postupne sa stmieva, uz je sero, kto bol niekedy o tomto case v lese mimo obydlia, ten vie, ja sa dostavam do krizy, tahaju ma vonkajsie vazy na oboch kolenach a po celom dni uz dost citim aj trapezy, Veselko udava tempo a zo strachu pred medvedmi fuka permanentne do pistalky, dlhy lesny usek nas prekvapil, konecne vidime z dialky prechadzat po hlavnej auta, blizime sa, okolo 20tej prichadzame pred chatu Homolka, na dverach citame oznam, ze chata je pre verejnost zatvorena, vchadzame s malou dusickou dnu, vonku su pri ohni deti, v bufete sedi pan majitel a pozera tv, je tu za barom rozsvietene, pozdravime a popytame sa na moznost prenocovat, hned to zavrhol, povedal ze by z dvoch turistov neprezili a maju tam pocas celeho roka deti, ze nebude riskovat pokutu od hygieny keby nas tam nechal, nemohli sme si kupit ani teply caj, no a po celom dni v terene nam neponukol ani vodu, my sme boli bez zasob a znacne uplastovani, v podstate nas svojim chovanim tak zaskocil, ze sme neboli schopni na to ani reagovat, nikde v horach sme sa s niecim podobnym doteraz nestretli, ked som sa ho pytal kde vonku si mozeme zlozit stan, odbil nas poslednou vetou „neporadim vam“ a uz si iba dosledoval nas odchod z chaty aby mohol za nami zamknut, deti boli stale vonku pri ohni. S otvorenymi hubami neveriacky odchadzame nazad pozriet sa na parkovisko pod vlekom, cestou pozerame na zastavkach SAD ci nam o tomto case nahodou nieco nepojde nizsie kde by sme doplnili zasoby a prespali, o 20:45 ide bus smer Dubnica, na lavickach zatvorenych bufetov pri vleku sa za tmy svietiac si lampasmi prezliekame do sucheho, davame domov vediet ze sme ok, nastupujeme do autobusu, Veselkovi sa nedari dovolat do turistickej ubytovne v Dubnici, podarilo sa mi najst cosi v Ilave kde by sme mohli hlavy zlozit (nie vsak miesto, ktore ta mozno napadlo ako prve), ide o penzion Daniel, hned tam volam, vysvetlujem nasu situaciu, pan je ochotny ubytovat nas, hovori nam ze sme uz stvrta dvojica u neho v penzione ktora ho vyhladala na zaklade rovnakej skusenosti z Chaty Homolka, davam mu OP, zjednavam „turisticku“ cenu, vychadza nam v ustrety, ponuka nam dzus, no chceli sme radsej caj, dal nam 4 vrecka gratis, nakoniec to vsetko dobre dopadlo :-), davame sprchu, caje, Veselko aj svacinu, zbavili sme sa kliestov, obaja sme mali po jednom velkom – uz dobre napapanom, optimalizujeme dalsie dni nasej expedicie, nestihol som napisat ze Veselka pri vystupovani z busu seklo v krizoch, prvy den nam dal zabrat viac ako sme cakali, vieme ze rano to bude tvrde, Veselko uz dobru 3/4hodku pochrapkava, idem aj ja, hodiny ukazuju 0:40…
pre všetky fotky z expedície klikni sem
DEŇ DRUHÝ
- Štvrtok, 30.8.2018
- Trasa: Homôľka – Horná Poruba
- Vzdialenosť: 8,0 km. Čas: od 11.55 do 18.45 hod. (spolu 6.50 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 1 152 m. Z toho stúpanie 401 m a klesanie 751 m
- Nocľah: Drevenica s krbom (Čičmany)
Záznam z palubného denníka:
7:30 budicek, ranna hygiena, 3x marhulka ako dezinfekcia, cajik, v penzione si po dohode s majitelom nechavame stan a dva spacaky, s Michalom z Dubnice (svagrinej snubenec) sa mi podarilo dohodnut ze nas odvezie na Homolku autom, autobusove spojenie je zalostne, odchadzeme z penzionu o 9:15, v potravinach doplname zasoby, rohliky, po 3 plechovky piva, 40dkg sunky 92% podiel masa, 2x karicka v crievku – ranajky ako vysite, cakame na Michala, cas si kratime v miestnej krcme, kde capuju Svijany, 10:20 prichadza Miso, berie nas aj s kamosom Vladom na Homolku, dohodli sme s nim rovno aj odvoz z Koseckeho Podhradia do Cicmian, moc nam pomohol (btw. povodna trasa bola planovana s cielom v Zliechove, no nakoniec sme skoncili v Hornej Porube :-)). Pod vlekom davame ranajky, je pekny slnecny den a my uz sa tesime na Vapec, 11:55 vyrazame, zastavili sme sa aj u pana majitela Chaty Homolka, boli sme podakovat za vcerajsiu „pohostinnost“, v podstate sme mu chceli iba nastavit zrkadlo s cielom, ze mozno zmeni do buducna pristup a dalsi turisti tu obidu lepsie ako my, urobili sme si s nim aj kratke video na zaklade ktoreho dostal internu prezyvku „Aco“, tymto slovom zacinal kazdu vetu :-), no ideme dalej, tato vec uz je za nami a my si opat vychutnavame prirodu, hned v uvode sme sa popasovali s tym strmacikom od chaty cez luku lesom az na hreben, uz sa nam ide dobre a aj lahsie (v mojom pripade o 4kg = stan a spacak), je krasne slnecno, schadzame padakom dolu a cez luky s peknym vyhladom na Vapec opat prechadzame lesom a priblizujeme sa k nasmu cielu, oddychujeme na mieste znamom ako Srvatkova luka (770 mnm) s velkym ohniskom pod pristreskom s plechovou strechou kde sa da aj byvakovat, je tu pekne no zdvihame sa a ideme dalej, zacina drina, prechadzame sedlom Paluch, v tychto miestach prekonavame najvyssie prevysenie dna, prechadzame popod vrchol okolo malej jaskyne a uz sme tu, Vapec (956 mnm), asi najkrajsi kopec aj s peknymi vyhladmi na okolie s relativne dobrou dostupnostou od BN, je 16:00 hod., z vrcholu vsak rychlo schadzame nizsie sadnut si do travy, odhana nas hejno okridlenych mravcov, mame ich vsade, vlasy, ruky, krk, vaky, este dobre ze nestipali, bufetime, naberame v zavetri energiu, o 17:40 sa po necelych dvoch hodinach kochania zdvihame, zaciname zostupovat smerom na Hornu Porubu, zostup boli viac ako vystup, prsty narazaju na spicky topanok, podarilo sa nam stratit zltu znacku, Veselko sa hrnul dopredu, tak som ho pocastoval niekolkymi vrucnymi slovami, no do obce nakoniec bez problemov dorazime, hladame pohostinstvo, nasli sme, dame po 3 piva, miestni nam chceli popytat aj po jednom no slusne odmietame, stalo sa nam to asi prvykrat, nie ze nam popytali ale ze odmietame, no rozumieme si …a hlavne pri ubytovavani sa potrebujeme suvisle rozpravat aby nas neposlali prec, o 19:45 prichadza Mino, berie nas na Misovom Jeepe do Cicmian, ubytovanie sa mi podarilo v priebehu dna zabezpecit u p. Gunisovej kde sme mali povodne spat az zajtra, do drevenice prichadzame za tmy, vita nas Natalia, dcera p. Gunisovej, za vybornu cenu tu mame k dispo spalnu, kuchynku a kupelnu s wc, nad nase ocakavania, sedime v kuchynke a popijame, pridava sa k nam Natalia, mile dievca zo Ziliny, mali sme tak prijemnu spolocnost, davame si spolu syr a klobasu, debatime a stale je o com, zbehlo to rychlo, uz je hodina po polnoci, ideme spat, 1:15 nastavujem budik na 8:00…
pre všetky fotky z expedície klikni sem
DEŇ TRETÍ
- Piatok, 31.8.2018
- Trasa: Čičmany – Strážov – Čičmany
- Vzdialenosť: 11,4 km. Čas: od 11.00 do 18.05 hod. (spolu 7.05 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 1 126 m. Z toho stúpanie 563 m a klesanie 563 m
- Nocľah: Drevenica s krbom (Čičmany)
Záznam z palubného denníka:
8:00 budicek, Natalia pripravila kavicku, ideme do potravin nakupit zasoby na dalsie dva dni, v sobotu je statny sviatok (Den Ustavy SR), ranajkujeme, vypili sme caj a o 11tejvyrazame na Strazov, vela veci sme z vakov vylozili a nechavame si ich v drevenici kedze tu spime aj dalsiu noc, ideme po cervenej E8 – Ceste hrdinov SNP, kusok po asfaltke, neskor pokracujeme cez luky vpravo, zatial este nestupame no uz sme dopoteni, slniecko nas sponzoruje, prechadzame okolo stada ciernych krav ktore sa schovavaju v chladku pod korunami stromov, priebezne fukame do pistaliek lebo sa nam to tu javi ako raj medvedov – ovocne stromy, hustina, potok a nikde nikoho. Prichadzame do lesa, zaciname stupat, je to drina, stretli sme dve trojice turistov, na luke nad lesom aj starsi par, co schadza do Zliechova, otvara sa nam tu pekny vyhlad na severnu stranu, kde dominuje Klak, prichadzame o 14tej na najvyssi kopec nasej expedicie S80: Strazov 1 213 mnm. Je pekne, slnecno a mozeme sa kochat vyhladmi na Sulovske skaly, Manin, Javorniky az po Vapec a Homolku, je to tu na paradu a tak rozkladame bufet, robime si vrcholove foto, davame nieco pod zub, tiez nejake to pivko a palenku, vychutnavame si to tu plnymi duskami, prichadzaju dvaja turisti, chalani chodia pravidelne, maju to sem cca 6km z Pruziny, ponukame ich Becherovkou, hned mame k sebe blizsie, pospominame nejake tie prihody z hor/kopcov, spolocne sa dobre nasmejeme, oni uz schadzaju dole do Cicmian, odporucili nam miestnu krcmu kde vraj capuju dobre rezane, tak sme predbezne dohodnuti ze sa tam stretneme, oni sa budu potom vracat opat sem hore a kusok nizsie pod Strazovom budu byvakovat, volame este domov, posielame aj fotky aby nam manzelky/partnerky verili, ze sme naozaj na expedicii, je 16:20 a my zaciname zostupovat, cesta nam usla relativne rychlo, rec nestala, predebatili sme to od hora az dole po hlavnu asfaltovu, dobre sme sa opat nasmiali na prihodach z tinedzerskych cias, este na Strazove som Veselka namotivoval na bryndzove halusky a tak sa uz tesime na penzion Javorina, prichadzame sem 18:05, pytame si bryndzaky s dvojitou slaninkou a capovane, ERB je fajn, nikdy nesklamal :-), halusky boli vyborne, no este nam chuti nieco kyselkave, na tabuli vidim napisanu kapustnicu a je rozhodnute, davame opat po jednom capaku, kapustnica vyborna, tato zastavka predcila nase ocakavania a my sa mozeme pokojne pobrat do drevenice, boli sme uz prezleceni do sucheho a aj dlhy rukav, no napriek tomu nas trasie mierna zimnica, aspon u mna to byva obvykle znakom unavy a vycerpania, na chate sa zoznamujeme s p. Gunisovou st., uz vieme po kom zdedila Natalia svoju krasu a aj prijemne vystupovanie, majitelka drevenice pracuje v skolstve a je velmi mila, energicka, prehodime par slov, odchadza na chvilu k susedom naproti pogrilovat, ked sa vrati, este debatujeme, dava si s nami aj becherovecku, je malinko po 22hej a my sa zberame spat, zajtra nas caka najnarocnejsi den z celej expedicie, telo potrebuje dobre zregenerovat, z chaty uz si budeme brat so sebou komplet naklad…
pre všetky fotky z expedície klikni sem
DEŇ ŠTVRTÝ
- Sobota, 1.9.2018
- Trasa: Čičmany – Temeš
- Vzdialenosť: 16,4 km. Čas: od 9.15 do 18.50 hod. (spolu 9.35 hod. v teréne)
- Prevýšenie: 2 067 m. Z toho stúpanie 971 m a klesanie 1 096 m
- Nocľah: Temeš (u p. Bernátovej na chalupe)
Záznam z palubného denníka:
7:30 budicek, p. Gunisova nam pripravila caj a kavicku, vonku je trochu zastrete, no verime ze nas pocasie podrzi, caka nas narocny den v terene, balime, dnes uz ideme s plnou vahou, je 9:15 a my vyrazame od drevenice, lucime sa, bolo nam tu prijemne, pristup pani majitelky aj dcery bol vyborny, miname malebne pomalovane chalupky, ideme po zltej na Lazovy vrch (856 mnm) ponad dedinu, prechadzame lukami za vybornych podmienok, slniecko svieti, riadne sa potime, 10:20 sme na vrchu, doplname energiu, slivovicka a iontak, najblizsi checkpoint je Cicmanske sedlo, prechadzame lesom hore dole, niektore stupania nam daju zabrat viac ine menej, ideme sviznym tempom, chceme si vytvorit dostatocnu rezervu kedze mame toho pred sebou dnes este vela a az v zavere najnarocnejsi usek, les sa strieda s lukami, presli sme uz aj sedlo Kolenova (786 mnm), pokracujeme smerom sedlo Obsiar, po pravej strane vidime Strazov, Vapec aj Homolku, vlavo Klak, pozerame smerom na Maguru a vidime ze tam prsi, dufame ze nas to obide, nestalo sa :-), uz o chvilu prsi aj nam, zatial stale pokracujeme, prechadzame lesom a poskytuje nam nad hlavami dokonalu prikryvku, miestami aj menej dokonalu, oproti vlavo nad Rudnom su hromy/blesky, blizime sa do sedla Obsiar (777 mnm), tu uz su luku a opat sa rozprsalo, asi 10 sekund predtym som Veselkovi povedal, ze nas to obislo a sme v pohode, skryli sme sa teda pod liestinou a cakame kym si poprsi, cas si kratime doplnanim tekutej energie do dalsich metrov, bavia nas tiez dvaja chalani na crossach ktori si tu trenuju na strmaku kolmo hore, je 13:45, dazd ustal a my sa pomaly zdvihame, pokracujeme, prechadzame cez sedlo Obsiar okolo kaplnky, dalej po cervenej smer Pod Obsiarom (792 mnm), za vylozene nepriaznivych podmienok by sme volili zostup do Cavoja, je to odtialto zo sedla 15 minut peso, Veselko si pri pohlade na okolie spomina, ze tu uz bol pred rokom v lete s kamaratom Fazom a partiou na terennom aute, vychadzali vtedy z Chvojnice. O 14tej z pod Obsiaru sa pustame do najtazsej casti, mame pred sebou cez 300 vyskovych metrov a podla smerovnika 1:25 slapania hore, ideme nato, nohy som mal dobre, tahal som nas cele stupanie, za rezkeho tempa bez prestavky prichadzame na vrchol Mala Magura (1 101 mnm) o 14:42, super vykon, dali sme to aj s nakladom ako PANI, topku dnesneho dna sa nam podarilo dosiahnut, po zltej nas caka zostup do Temesa, este predtym sa pokochame na Temesskej skale, na Magure nam trochu prsi, druhykrat sa dnes prezliekame do sucheho a davame na seba aj nieco pevnejsie, bo sa ochladilo, zahrievame sa tekutym teplom, sedime a debatujeme, do toho prichadza Alex, ten co sme sa s nim stretli na Baske, neverime vlastnym ociam, keby to naplanujeme, tak sa to takto celkom urcite nepodari, hned ho ponukneme „vrcholovym“, prekvapil bo si dal za jeden, rozpravame mu o vsetkom co sme zazili, robime si na pamiatku spolocne foto, Alex o 16tej odchadza spat do Bojnic, ma pred sebou cca 3 hodky v terene, bola to pekna chvila, stretnut sa opat takto v horach, je 16:30 a schadzame aj my, zostup zatial celkom fajn, prichadzame okolo 17:15 na Temessku skalu (910 mnm), pekne vyhlady, od obce nas deli priblizne 500 vyskovych metrov, Suchy aj Cierny vrch sa zdaju na dosah, no je to iba zdanie, uz nam neprsi, je skoro bezvetrie, davame si na partizana posledne pivo, Veselko robi video, chce po mne zaverecnu rec, nakoniec to skonci pri Arturovi, ved pozrite tu: https://youtu.be/U3A4zi26Gqk
Okolo 18tej zaciname po zltej schadzat do dediny, zostup po mokrom terene aj s tazkymi batohmi na ramenach nie je nikdy nic prijemne, no zvladli sme to, nad obcou sme sa zastavili pri pamatniku dvoch padlych partizanov v 2. sv. vojne, vedie k nim niekolko strmych schodov prerastenych machom, cestou spat idem na zadok, bolo stastie ze ma Veselko zachytil za ruku bo by som sa tam klzal po riti dole do dediny este teraz, bolo to typicke stastie v nestasti, spominame na minuly rocnik – predoslu expediciu, ked sa mi nieco podobne stalo na mokrej betonovej kocke pri studnicke cestou z Velkeho Choca, prechadzame par metrov po asfaltke a sme rovno v strede dediny pri krcme, tu som bol dohodnuty s p. Bernatovou, tak jej volam ze sme uz na mieste, o 5 minut prichadza aj so synom, nasa chalupa je rovno pod krcmou – cize pri prameni, odovzdava nam kluce a dava instrukcie, predbezne sme dohodnuti ze nas jej syn rano okolo 9viatej zavezie do Liestan odkial budeme v nedelu pokracovat v nasej expedicii, vybalime veci a hlad ideme zahasit smadom ponad chalupu, klasicka krcma kde zastal cas, nafajcene, v TV ide National Geographic, a to v case vecernych sprav, iba si domyslam ze politika by tu mohla byt pre miestnych iskrou od ktorej ju uz iba kusok k ohnu a riadnym plamenom :-), neskor sa nam to potvrdzuje, miestni debatuju a popijaju, capuju Starobrno, na nase mile prekvapenie vidime v regaloch za pipou malinovky Quart, hned zistujem od mladej krcmarky ako sa predavaju, vraj dobre, piju sa, pytame sa ci si mozeme sadnut aj vonku, vynasame si jeden stolik a styri stolicky kedze si chceme vylozit aj nohy, pri pohlade na nasu chalupu vychutnavame pivo a slane chipsy, o chvilu nam vsak zacina prsat tak vsetko balime a ideme si sadnut nuter, tam uz sa komunikacia medzi miestnymi vyostruje a jeden z nich to ma znacne nahnute, idu po nom vsetci, vonku riadne prsi, ja uz pozeram v mape cestu ktora by bola pre nas zajtra najschodnejsia ak bude teren mokry, sedime v boxe pod krasnym obrazom chalup v Temesi nad ktorymi dominuje Temesska skala, dame este asi po dve alebo po tri piva, dvoje chipsy a presuvame sa na chalapu, tu este co to popraceme z nasich zasob, Veselko urobil aj cajik, nalada je dobra, mozete pozriet tu: https://youtu.be/kmTnrig9m7M
…no vonku chcije a chcije, nepretrzite od zotmenia a okolo chalupy cestou dole huci poriadne vela vody, pozerame si cez you tube video „skokani, motorkari, a pan ucitel“, smejeme sa az placeme, po narocnom dni ideme spat okolo 23tej, nie sme finalne rozhodnuti ako sa zariadime rano, no je mozne ze uz do terenu nepojdeme, uvidime, rano mudrejsia vecera…
DEŇ PIATY
- Nedeľa, 2.9.2018
- Trasa: z Temeša autom domov do BN
Záznam z palubného denníka:
Budicek o 7:30, citime sa uz tretie rano po sebe dobre, najhorsie to bolo hned po prvej noci, kedy sme rano citili „opotrebenie materialu“ ako zvyknem hovorit nasmu fyzickemu vycerpaniu, prsalo skoro celu noc a teren je zly, ak by sme boli v druhom dni, tak bez vahania pokracujeme, no nas dnes caka den posledny a racionalne vyhodnocujeme, ci ma pre nas zmysel za nie prilis optimalnych podmienok ist do toho, riskovat zranenie na klzkom terene sa nam vzhladom na predchadzajuce krasne 4 dni nechce, nikdy sa nedozvieme ci sme urobili dobre, no za nasim rozhodnutim si stojime obaja rovnako a mame v tom jasno, pisem tatkovi a na 8:30 sme dohodnuti ze pride po nas, expediciu sa nam tak nepodarilo dotiahnut do konca podla povodneho planu, no niekedy by mali ist asi plany bokom a je fajn riadit sa aj zdravym rozumom takpovediac „tu a teraz“ za aktualnych podmienok vyhodnotit vsetky pre a proti, koncime tak s usmevom na tvarach, pretoze mame za sebou nadhernu vydarenu stvordnovku v Strazovskych vrchoch. Sice sa nam podarilo zmenit planovanu S80 na S50, no aj tak to bolo na paradu 🙂
Pokracujeme zase o rok…
pre všetky fotky z expedície klikni sem
RESUMÉ
- 29.8. – 2.9.2018 (5 dni/4 noci)
- Krásna Ves – Temeš
- Vzdialenosť: 51,6 km
- Čas: spolu 34.30 hod. na nohách v teréne
- Priemerne 12,9 km za 8.38 hod. /denne
- Celkové prevýšenie: 5 848 m. Z toho stúpanie 2 934 m a klesanie 2 914 m
- Priemerné prevýšenie 1 462 m /denne
> Fotky z expedície tu
> Vídeo z expedície tu